Už tu nie si. - kapitola 4

1. ledna 2014 v 18:35 | Zuzka |  Už tu nie si.
Novoročná trošku dlhšia :)

Zvyšok týždňa strávila prechádzkami a čítaním. Nič ju nenaplňovalo a pozvania od kamarátov von odmietala. V pondelok jej zavolala Aňa a nedala sa odbiť. Stretli sa na ihrisku. Všade naokolo lietali deti a Peti to trochu zlepšilo náladu.
"Vitaj na brífingu pred odjazdom." privítala ju objatím Anča. " Vo štvrtok o štvrtej vyrážame, ideme Mišovým autom. Tam sme, tempom aby sme sa nezabili, okolo siedmej. A potom už len čakať na odlet. V Paríži nás vyzdvihne jeho ségra. Odvezie nás do toho bytu a odíde na dovolenku. A byt je náš až do nedele večera. Môže byť?" Peťa prikývla. Musela sa pousmiať nad organizátorskými schopnosťami svojej najlepšej kamarátky. Nie žeby Peťa žila neusporiadane, len nikdy nič neplánovala viac ako deň dopredu. Už sa jej to nakoniec aj tak dopadlo úplne inak. Ako napríklad toto leto. Plánovali s Danom chatu. Dvojdňový výletík, kde by boli iba on dvaja. Bez mobilov, internetu, televízie. Iba oni, ich láska a posteľ. Teraz je všetko fuč. Dano je fuč. Zase tie slzy. Nenávidela sa za to, že vždy keď si na Dana, čo i len spomenie začne plakať.
"Zase naňho myslíš?" Aňa prerušila jej myšlienky. Asi si všimla lesk v jej očiach. Peťa iba mlčky prikývla. Na nič iné nemala silu.
"Za slzy sa hanbiť nemusíš. Je to prirodzené. Časom to prestane, ver mi. Teraz s odstupom času už ani ja za ockom neplačem. Už sa len usmejem, keď si spomeniem, čo všetko sme spolu povystrájali." vyzeralo to tak, že Aňa sa pohĺbila do spomienok na otca. Peťa sa jej vtedy snažila byť oporou, ale nevedela čo má povedať. Nikdy predtým Peti nezomrel nikto blízky. Bolo to pred dvoma rokmi. Aňa bola s rodičmi na dovolenke v Chorvátsku a leto bolo vtedy veľmi horúce. Jej otec mal slabé srdce a ešte aj fajčil. Mal infarkt. Nedalo sa mu nijako pomôcť. Aňa sa odvtedy angažovala v projektoch proti fajčeniu. Veľmi ju to vzalo, ale dnes sa zdá byť vnútorne vysporiadaná so touto stratou.
"Už dlho sme si nerozprávali klebety. A ja teraz potrebujem niečo na odreagovanie. " Peťa jej chcela spraviť radosť, ale vlastne aj sebe. Rada počúvala Anino táranie, mala príjemný hlas, ktorý ju upokojoval. Kamarátka sa na ňu usmiala a spustila:
" Poznáš toho chalana z béčky?" nečakala na odpoveď. "Ten čo pretiahol skoro všetky v ročníku? Vysoký prefarbený čiernovlasý, slizký. Vraj jedna druháčka sním čaká dieťa. Prúser. Ale jeho rodičia vlastnia ten hotel pod zámkom, takže prachov majú až, až. Ale čo to dievča? Nepochopím, prečo si tie baby nechajú ničiť život..." Aňa potom mlela ešte asi hodinu. Peťa bola rada, že sa dokázala sústrediť a dokonca občas povedala nejakú vtipnú poznámku. O šiestej Ani zavolala mama, že majú návštevu. Rozlúčili sa a Peťa s dobrou náladou zamierila domov. Tam však ako vždy zosmutnela. Večer si zahrala s rodinou Scrable. Vždy vyhrávala, ale dnes sa jej to nepodarilo. Rozprávali sa o rôznych veciach a veľa sa nasmiali. Akoby sa nič nestalo. A vlastne sa ani nič nestalo. V posteli to však zase prišlo. Slzy. Plač až do vyčerpania. A potom ten sen. Nie sen. Nočná mora. Už ani nevedela prečo plače, a kde sa v nej berie toľko vody. Nedokázala však prestať. V noci vôbec nevedela ovládať svoje telo.
V utorok išla aj s bratom na cyklovýlet do neďalekej dediny, kde bývajú ich starí rodičia. Ivan pomáhal dedkovi v dielni a Peťa šúpala zemiaky v kuchyni. Babka si k nej prisadla a stisla jej ruku.
" Holúbok môj, ako sa máš? Ako to zvládaš?" nechcela sa o tom baviť. No babka, jej vždy pomohla.
"Plačem. Stále, každý večer. Nechcem plakať. Neviem, ani len prečo, ale nejde to zastaviť. Pichá ma pri srdci, a stále sa mi sníva tá istá nočná mora." zlomil sa jej hlas a babka ju objala. Na svoj vek to bola energická žena. Modré oči a sivé vlasy jej dodávali imidž milej starenky.
"Dieťa moje. To znamená, že si ho ľúbila. Vždy, keď nás opustí niekto koho skutočne milujeme viac ako samých seba deje sa toto. Náš mozog to možno pochopí, ale srdce...srdce tú stratu nechce priať. A hlavne nie také mladé a nevinné srdce ako máš ty. Neviem, ako ti pomôcť. Ono to prestane, nevedno kedy, ale prestane. Dám ti nejaké bylinky. Z nich si pred spaním uvaríš čaj. To ťa upokojí." ľúbila svoju babku. Zakaždým, keď tam prišli dostala nejakú dobrú radu.
"Ale teraz. Rýchlo do práce, chlapi budú chcieť čochvíľa jesť." celou cestou domov, rozmýšľala nad babičkinými slovami. Večer si uvarila čaj. Aj keď plakala do neskorej noci, aspoň sa jej nesnívali tie hrozné sny. Cítila sa pokojnejšie. Ráno sa dokonca zobudila s úsmevom na tvári. Pokazila jej to až mama, ktorá si zobrala dovolenku a rozhodla sa ísť nakupovať. Peťa neznášala nákupy. Máloktoré dievča, vrátane Ani, ju chápalo. Oporu našla v Danovi a Markovi. Preto vždy, keď niečo potrebovala, vzala so sebou tých dvoch. Všetko jej odsúhlasili a nosili jej tašky alebo iné veľkosti ak bolo treba. A teraz jej zostal iba Marek. 'Ktovie, či by so mnou išiel aj teraz sám.' rozmýšľala Peťa počas cesty do nákupného centra v aute. Mama je nenechala šoférovať, vraj by sa nesústredila. Mala pravdu, ale raz začať musí. Možno jej Mišo cestou do Viedne dovolí. Mišo. Rozmýšľala ako sa má a či sa už teší. Peťa sa zamyslela, či sa vôbec ona teší. Rozhodla sa, že áno. Pri najhoršom jej to nijako nepomôže a bude z nej citová troska aj po návrate. A možno sa niečo zmení, taký malý zázrak. Cítila, že jej Dano našepkáva, že sa to stane. Zázrak, po ktorom už viac nebude smútiť, ale len s úsmevom spomínať. Mama zaparkovala v podzemnej garáži. Vystúpili a Peťa sa začala sústrediť len na utrpenie, ktoré ju čaká. Mama ako vždy cítila potrebu vojsť do každého obchodu. Dávala dcére veci na skúšanie. Peťa nemala chuť na hádky a tak si všetko poctivo obliekla. Keď sa jej potom mama spýtala, či to chce odpovedala znudeným 'nie'. Nakoniec sa teda aj tak hádali. Po dvoch hodinách mala Peťa v taške len mikinu s Mickey Mousom, tričko s nápisom 'Bad Girl' a dvoje ponožiek. Zastali pri potravinách, kde sa mama rozhodla nakúpiť niečo na večeru. Peťa radšej ostala sedieť pred obchodom na lavičke. Sedela sklonená s tvárou zaborenou v dlaniach. Cítila, že si niekto prisadol. Čoskoro spoznala hlas, ktorý sa jej prihováral.
"To je nejaký druh meditácie?" bol to hrubý, ale zároveň priateľský hlas. Michal.
"Áno. Potrebujem sa odreagovať. Som s matkou na nákupoch." súcitne sa usmial a ona sa smiala tiež.
"Tak si kúp niečo sexi. Nech nie si v tom Paríži za smutnú sedláčku." žmurkol na ňu. Nedokázala sa uraziť. "Ó, či si mi vtipný. A tvoje večné žmurkanie rozhodne nie je také sexi zvodné ako si myslíš!" z nepochopiteľného dôvodu sa pridal k jeho hlasnému a úprimnému smiechu. Ale nebol taký dokonalý ako ten Danielov. 'Prečo ich stále porovnávaš?!' hnevala sa na seba. V tej chvíli sa k nim priblížili dvaja ľudia. Manželia okolo päťdesiatky, dosť podobní Mišovi. Ten sa postavil a Peti naznačil, aby urobila to sté.
"Kto je to?" žena mala hlasná a sebavedomý hlas. Pozerala sa na Michala. Jej úsmev, keď sa pozrela na Petru bol až príliš falošný.
"Mama, otec. Toto je Petra. Ona s nami ide do toho Paríža." muž vystrel ruku. Jeho pohľad naznačoval, že sa mu vôbec nepozdáva. Ona tiež zdvihla ruku a s núteným úsmevom si obaja potriasli.
"Teší ma, že vás spoznávam. A ďakujem, že nám dovolíte, použiť ten byt v Paríži." pozrela na Miša, či neurobila niečo zle, on sa len usmieval.
"To je maličkosť. Máme byty rôzne po svete. Úspešne podnikáme v oblasti realít...." prestala počúvať. 'Bohatá, namyslená vrstva, ktorá si myslí, že prachy z nich robia niečo viac.' pomyslela si hneď. Neznášala takýchto ľudí. Začínala chápať, čo Mišo myslel tým, že žiť s nimi nie je jednoduché. Zrazu bola nahnevaná. Prerušila muža.
"My máme jeden dom a stačí nám to. Aspoň moji rodičia zarobili na ten dom tvrdou a poctivou prácou. Nie ako niektorý na daňových podvodoch a podobne." hovorila najnenútenejšie ako vedela. Všimla si zmätený výraz manželov stojacich pred ňou, a potešilo ju to.
"Samozrejme, nehovorím o vás. Verím, že ste svoj majetok získali poctivou cestou. A teraz, ak ma ospravedlníte, čaká ma mama. Rada som vás spoznala. Dovidenia." dávala dôraz na každú slabiku. Keď videla Mišových rodičov musela sa usmiať. No a čo, že ňou opovrhujú. Ona si po hlave skákať nenechá. Mama sa jej spýtala kto to bol. Stručne jej to vysvetlila. Vynechala časť, keď im nepriamo vynadala. Vošli do obchodu s nohavicami a začal sa kolobeh skúšania. Po polhodine konečne vybrala tie správne. Úzke modré trištvťové rifle a oranžové šortky. Teraz už spokojne môže odísť do Paríža a nebude vyzerať ako sedláčka. 'Bože, to je debil!' pomyslela si pri spomienke na Miša. Ale viem ju rozosmiať. Dano to vedel lepšie. Smiala sa, už len keď ho videla. Stále ich porovnáva. Musí stým prestať. Veď sú to úplne odlišné osoby. Rozdiel je najmä v tom, že Daniel je mŕtvy a Michal je tu. Zhlboka sa nadýchla a zatlačila slzy späť do oka. 'Si tu so mnou, však?' cítila, že je. Usmiala sa :)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Christine Christine | Web | 1. ledna 2014 v 20:34 | Reagovat

Som z BB :))
ta Miley by bola určite zážitok, vlastne ako každý iný koncert :D:)
a jj, tú pesničku sme sa učili tieto Vianoce v škole, je pekná :)

2 Nataly Nataly | 1. ledna 2014 v 22:21 | Reagovat

To nakupovanie ma vždy rozosmeje keď ho opisuješ v škole :DD.. Ale nie je to naozaj ťažké niekedy :D.. Veľká pochvala Peti za to zrušenie tých nadrapencov :D.. A už neopisuj toho Miša lebo sa zaľúbim asi :D :D

3 Zuzka Zuzka | 1. ledna 2014 v 22:24 | Reagovat

[2]: a ešte si sa nie? :D hej, snažím sa do nej vložiť kúsok seba :D

4 Joss Joss | E-mail | Web | 2. ledna 2014 v 16:32 | Reagovat

S Peťou mám asi trochu pochopenie s tým nakupovaním, tiež to veľmi nemám rada, pretože nakupovanie s mamou je občas riadne zdĺhavé a nudné, no niekedy naopak, niekedy mám na to už aj chuť, ale to je skutočne len málokedy, takže myslím, že jej rozumiem.
Bože, ja som zvedavá, čo sa v tom paríži stane, ach jo. A tí jej rodičia... pf, nesympatickí už len podľa opisu, ale ten Michal, ten mi sympatický je, takže už sa teším na pokračovanie. :) začína sa to celkom slušne zapletať, len mi je ľú

5 Joss Joss | E-mail | Web | 2. ledna 2014 v 16:33 | Reagovat

//Pardon, nejako sa to odoslalo, tak som to nestihla dopísať.
* len mi je ľúto, že sa stále vracia do minulosti a aj keď sa navonok snaží pôsobiť šťastne, že ju to trápi a v noci plače a máva zlé sny. Ešteže jej pomohla jej babička, taká sympatická žena. Už sa naozaj teším na pokračovanie. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama