Už tu nie si. - kapitola 6

4. ledna 2014 v 19:18 | Zuzka |  Už tu nie si.
Presne o štvrť na päť na ulici pred Petriným domom zastalo čierne Audi. O chvíľu na to sa ozval zvonček. Išla otvoriť. Stáli tam Marek s Aňou. Obaja sa na ňu vtrhli so širokým úsmevom.
"Vaša batožina, madam?" ukázala na kufor. "Nejaká ste minimalistka!" Marek sa usmial a odišiel odniesť kufor.
"No, tešíš sa? Ja strašne. Bože, poďme už. Máš všetko? Mobil, foťák, občiansky, pas?" ako vždy Aňa nečakala na odpoveď. Peťa jej podala tašku a kývla aby už išla k autu. Vo dverách sa objavil Ivan. Usmieval sa.
"Tak sa maj a uži si to. Dones niečo pekné a hlavne praktické, prosím." objali sa a Peťa prikývla.
"A ty pozdrav mamu a otca. Že im skúsim zavolať, keď prídeme tam." poslednýkrát sa objali a ona zamierila k autu. Oň sa opieral Michal. Vyzeral skvelo, a ten jeho úsmev. Peťa ostala úplne 'paf'.
"Ahoj. Vyzeráš úžasne!" pozdravil ju a ona sa začala červenať, a tak len prikývla, lebo hlas by sa jej určite triasol. Mišo však pokračoval.
"Aňa vraví, že ti býva zle, tak sme sa dohodli, že budeš sedieť vpredu, ok?" Aňa jej vôbec nepomáhala. Musí všetkým vykeciavať, že má slabý žalúdok? Ešteviac sa červenala. Prešla k predným dverám.
"Už radšej poďme." Mišo sa usmial. 'Prečo sa stále tak usmieva?' rozmýšľala Peťa. Zrazu sa jej zdal strašne otravný a slizký. Vyrazili. Marek s Aňou sa vzadu ticho rozprávali. Mišo zapol rádio. Tentoraz sa z reproduktorov ozval úžasný hlas speváka Caleba Followill-a z Kings of Leon. Peťa opäť musela uznať, že Mišov hudobný vkus je perfektný. Pozerala sa rovno na cestu, ale občas na sebe cítila Mišov pohľad. Po polhodine cesty sa pokúsil o konverzáciu.
"Si v poriadku?"
"Prečo by som nemala byť?" odsekla mu hlasom, ktorý ani sama nespoznávala.
"Neviem, si nejaká tichá. Stalo sa niečo? Si na mňa nahnevaná?" on znel úplne normálne. Bol v pohode.
"Prepáč. Neviem, čo sa to so mnou deje. Bola som za Danom. No nie za ním, lebo on už nie je ... chápeš ako to myslím, nie" zrazu sa cítila lepšie. 'Žeby to v nej naozaj vyvolávala návšteva cintorína? Alebo to len chcela pred Mišom nejako zhrať do autu?' ani sama nevedela.
"Fajn. Máš vodičák?" nechápala otázku.
"Snažíš sa zmeniť tému? Ja som pripravená o Danielovi hovoriť...."
"Nevravím, že nie. Ale trasie sa ti hlas, tak som si myslel, že sa o tom nechceš baviť." nevedela, prečo je tak agresívna. Michal nič neurobil. Radšej ostala ticho a premýšľala. Vôbec svojím pocitom nerozumela.
"Hej, mám vodičák, prečo si sa pýtal?" spýtala sa Petra, keď stáli na benzínovej pumpe pred Bratislavou. Aňa s Markom išli kúpiť niečo pod zub.
"Že, či nechceš šoférovať. Do Viedne to už nie je ďaleko." Mišo stál opretý o svoje luxusné Audi. Peti šklbli pery do rýchleho úsmevu.
"To ako že mám šoférovať tvoje Audi?"
"Vidíš tu nejaké iné auto, ktoré by si mohla šoférovať?
"N-nie, ale čo ak...?" nenechal ju ani dohovoriť.
"To budeš hovoriť čo ak do konca života?" Neboj sa. Veď je to iba po diaľnici a zapnem ti navigáciu." usmial sa. Petra sa nemohla od jeho úsmevu odtrhnúť oči. Prikývla.
"Tak fajn. Ale ak sa niečo stane, je to tvoja vina!" prikývol a začal sa smiať.
"Čo je také smiešne? O čo sme prišli?" spýtal sa Marek, keď aj s Aňou prišli naspäť k autu.
"Idem šoférovať." povedala Peťa a zobrala si minerálku od Marka a horálku od Ani.
"No, zbohom. Veď máš vodičák iba mesiac a niečo." na Ani bol viditeľný strach.
"Každý raz musí začať." cítila sa voľná. Vždy bola zdržanlivá a teraz konečne urobí niečo šialené. Aspoň na jej pomery.
"Kľúče!" kývla na Miša, ktorý jej ich hodil. Dojedla. "Vyrážame!" zavelila. Aňa s Markom neisto nastúpili dozadu.
"Spojka, brzda, plyn, však?" Peťa pozrela na bojkov vzadu. Potom na svojho spolujazdca, ktorý prikývol. Peťa naštartovala bez problémov. Pohla sa. A už to išlo samé. Po dlhej dobe sa zase cítila skvelo. 'Šoférujem Audi cestou na letisko do Viedne odkiaľ poletím do Paríža. Čo viac si priať?' pomyslela si. Zrazu jej to doplo. Jej mozog alebo srdce jej to bude vždy pripomínať. 'Čo viac si priať?' zopakovala v mysli. Zhlboka sa nadýchla. 'Daniela, lásku môjho života.' Nebola schopná sústrediť sa na riadenie. Evidentne prudko spomalila, lebo vodiči za ňou začali hromadne trúbiť a predbiehať ju. Spamätala sa až keď Michal vypol rádio a Aňa začala vrieskať. Opäť pridala plyn. Predtým spomalila zo 120 na 70 km v hodine.
"Čo to malo znamenať?" Aňa bola absolútne vytočená, "Ak sa chceš zabiť, urob to inokedy, ja fakt nechcem..." Marek jej musel zavrieť ústa rukou a stiahnuť ju dozadu. Peťa počula ako sa bráni, nakoniec stíchla. Mišo sa k nej obrátil. Čakala, že na ňu nakričí aké to bolo nebezpečné, lebo do nich mohlo v plnej rýchlosti vletieť auto a jeho Audi rozmlátiť. Spýtal sa len:
"Si v poriadku?" povedal to nežným hlasom. Jeho hlas ju upokojoval.
"Áno. Prepáčte. Ja... len som sa zamyslela."
"Nemám to vziať za teba?"
"Iba ak sa bojíš." odpovedala s úsmevom a Mišo jej ten úsmev opätoval. V Bratislave ich čakala zápcha. Keď sa konečne dostali za hranice bolo trištvrte na sedem večer. Zaostávali za Anniným plánom, no tá bola ticho. Marek si vyžiadal CD českej skupiny Lucie. Vždy keď niekam išli, mal ho so sebou. Miloval tú skupinu. Zabávali sa na jeho hlase. Niektoré piesne vôbec nestíhal. A ešte to, že nevedel vôbec spievať. Keby Peťa mohla zapchala by si uši. Nechcela však opäť rozrušiť kamarátku, ktorá bola až príliš tichá. Petra pochopila, že sa na ňu, ale aj na seba naštvaná. Začala rozmýšľať, či by bola schopná sa zabiť. Predtým na to nepomyslela. Aj keď cítila, že po Danielovi ostalo v jej srdci nezvyčajne prázdne. Vedela, že by to nič nevyriešilo. A stále mala prečo žiť. Mala Mareka a Aňu, rodičov a Ivana, sny, ktorých sa nechcela vzdať. Chcela žiť, a netušila, že by o tom Aňa pochybovala. Až doteraz. Sklamalo ju to. Nevedela ani, ako by to urobila. Určite by neohrozila život svojich blízkych vedome. Bol to skrat. Nič viac. A už sa to nestane. Na letisko dorazili o pol ôsmej. Našli vhodné miesto na parkovanie a odišli vybaviť všetko potrebné. Pred odletom sa ešte rozhodli najesť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Joss Joss | E-mail | Web | 4. ledna 2014 v 20:41 | Reagovat

Juj, tak táto kapitola bola rozhodne dosť veselá, spočiatku som sa Peti divila, že je taká výbušná na Michala, ale potom sa trocha upokojila a už bolo aj veselo, len mi zase prišlo ľúto, že jej myšlienky na Dana nedajú pokoj. :/ A ako vždy, moja stará fráza, teším sa na pokračovanie. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama