Už tu nie si. - kapitola 7

6. ledna 2014 v 17:22 | Zuzka |  Už tu nie si.
Na úvod dva 'oznamy'. Nikdy som nebola v Paríži, takže všetko čo opisujem je na základe mojej fantázie, internetu a máp :) a ten druhý, smutný, keďže sa nám začína škola, nové kapitoly budú pravdepodobne vždy cez víkendy. Chcem sa sústrediť najmä na školu teraz, toto vysvedčenie pre mňa bude kľúčové .... :) Ďakujem za pochopenie!


Zamierili do slušne vyzerajúcej reštaurácie. Rýchlo si objednali. Aňa a Mišo odišli na toaletu. Chvíľu bolo ticho.
"Vystrašila si ju. Mrzí ju, čo povedala. Ale vieš, že už jednu nehodu mala..." Peťa si to uvedomovala.
"Ja viem. Aj mňa to mrzí. Nechcela som..len.." nevedela, čo má Marekovi povedať.
"Mne nemusíš nič vysvetľovať. Viem, že si myslela na Dana. Ale musíš to obmedziť. Už tu nie je." ťažko sa mu hľadali slová, pokiaľ ju nechcel zraniť. "Možno sa ti to nezdá, ale všetci naňho myslíme a chýba nám. Ak by si sa potrebovala porozprávať..." vrátil sa Michal a Marek vetu dokončil len súcitným pohľadom. Peťa sa rozhodla ísť za Aňou. Vedela, že bude najlepšie vyjasniť si to hneď na začiatku. Nechcela riskovať výlet kvôli hlúposti. Kamarátke to však ako hlúposti nepripadá. Aňa prežila ťažkú nehodu, keď mala desať rokov. Išla so strýkom a tetou na výlet do Tatier. V aute bola aj jej sesternica a pes Ajko. Bol to jej najlepší kamarát. Milovala ho snáď viac ako rodinu. Jej teta bola skoro celý čas otočená k dievčatám. Jej strýko sa pri predbiehaní kamiónu nachvíľu pozrel dozadu a stratil kontrolu nad auto. Bola to ťažká nehoda. Aňa mala silný otras mozgu a zlomenú nohu. Najhoršie bola na tom jej teta, ktorá si vážne poranila chrbticu a dnes je na vozíku. Jej manžel neskončil v base, len pretože, ostatní zranení ho nežalovali. Aňu stále straší táto spomienka. Bojí sa urobiť si vodičský preukaz a vždy je v aute disciplinovaná. Dlho jej trvalo, kým sa prestala z tej nehody viniť. Peťa si uvedomila, že oproti Aničke toho zlého v živote nezažila. Dievča, ktoré sa na ňu práve hnevalo, toho zažilo už mnoho. Nemohla ju u toho viniť. Keď otvorila Peťa dvere od WC, Aňa si umývala ruky. Letmo na ňu pozrela.
"Prepáč, prepáč, prepáč. Naozaj som nechcela stratiť kontrolu. Ale môj mozog úplne zamrzol. Chápem, že sa po tom všetkom bojíš." pokúšala sa nadviazať očný kontakt, no veľmi sa jej to nedarilo. Aňa chvíľu len tak stála a pozerala sa na svoj odraz v zrkadle. Potom sa otočila k Peti.
"Viem, že si to neurobila naschvál. Ja sa proste bojím. Neviem sa toho zbaviť. Vyľakala si ma." Peťa sa na rozklepanú kamarátku chápavo usmiala.
"Tiež ma mrzí, čo som ti povedala. Viem, že taká nie si." Aňa silno objala svoju najlepšiu kamarátku. Potom čo, pri nehode zomrel Ajko, bola Peťa jednotkou. Vrátili sa naspäť k stolu, kam práve čašníčka ukladala taniere s jedlom. Chlapci sa s ňou evidentne dobre bavili. Aňa hneď udrela Marka po hlave, načo ju bozkom ubezpečil, že e preňho jediná. Mišo sa však naďalej bavil s vysokou čiernovláskou a pri odchode jej podal vreckovku s facebookom.
"Aké americké!" zasmiala sa Peťa. Mišo sa na karhavo pozrel.
"Žiarliš?" na čo vybuchol smiechom. Peťa trochu očervenela a šťuchla ho lakťom. 'To bude ešte zábava.' pomyslela si. Cítila sa skvelo, až ju opäť začal chytať pocit viny. Nevedela sa toho zbaviť. Ten pocit sa jej držal ako kliešť. Keby to spomenula pred niektorým zo svojich spoločníkov, nechápali by ju. Vedela, že sa nemôže obviňovať z toho, čo sa stalo. Ale nevedela sa zbaviť zlého pocitu, vždy keď sa zabávala. Daniel tam nebol, a to ju trápilo. Strašne si priala, aby vedľa nej namiesto Michala sedel jej milovaný. Aby sa všetci štyria zabávali tak ako predtým. Až teraz si uvedomovala ako strašne to bolí. Marek si všimol, že s ňou nie je niečo v poriadku. Prestal rozprávať a všetci traja sa k nej otočili. Aby sa nerozplakala musela sa rozosmiať.
"Čo na mňa zazeráte ako na zjavenie?" prezrela si ich tváre. Michal sa k nej trochu naklonil.
"Si v poriadku? Si celá biela. Akurát oči máš červené." zastaviť slzy sa jej podarilo až v hodine dvanástej. Podráždene odsekla.
"V tom prípade sa pôjdem upraviť než pôjdeme. Nechcem niekoho vyľakať." nechápala svoj tón hlasu. Ako náhle sa k nej Mišo začal správať nežne a starostlivo prešla do podráždeného protiútoku. Nedokázala sa ovládať. Nechcela pripustiť, že by ona a Mišo niekedy v budúcnosti. Mala ho rada, zároveň jej liezol na nervy, znervózňoval ju a nenávidela ho. Na toalete sa dala do poriadku. Keď vyšla, pri stole opäť stála čašníčka. Marek s Michalom sa hádali, ktorý z nich večeru zaplatí. Peťa si sadla a prezrela účet. Z peňaženky vytiahla 5€ a podala ich čašníčke. Obávala sa, že by hádku o účet vyhral Mišo a jemu nechcela byť nič dlžná. Aspoň nie teraz.
"This is for my limonade and pizza." milo sa usmiala a čašníčka si odložila peniaze do peňaženky. Pozrela na ostatných. Mišo ostal nehybne pozerať na Petru. Zvyšok zaplatil Marek, ktorého to potešilo. Jeho rodina nebola nijak extra bohatá. Ale on bol dobrý v sporení, a tiež často brigádoval. Takéto gentlemanstvo zbožňoval. Hlavne, keď mohol zaplatiť niečo za Aňu.
V lietadle sa Peti podarilo vymôcť si miesto vedľa Aničky. Bola na Miša absolútne nahnevaná. Nemala dôvod. Možno to bol pocit viny, ktorý ju stále obťažoval. Pozrela na Aňu. Spala ako ovalená kameňom. Chcela jej vyrozprávať, čo cíti. Chcela si vypočuť všetky dobré aj zlé rady. Nechcela ju však rušiť. Bála sa zaspať. Nechcela vystrašiť ostatných cestujúcich výkrikom zo sna alebo čosi podobné. Pozrela sa dozadu. Marek spal, lebo počula jeho tiché chrápanie. Michal bol hore. Počúval hudbu cez veľké slúchadlá a vyzeral krásne. 'Ako anjel,' pomyslela si, 'alebo diabol v jeho tele.' Ak bol Mišo anjel, potom Daniel musel byť archanjel alebo rovno Boh. Žmurkol na ňu a ona sa hneď otočila. Prestávala sa tešiť. Cítila, že výlet sa vďaka Michalovi a jej myšlienkam neskončí dobre. Cesta trvala približne dve hodiny. Po vystúpení z lietadla im chvíľu trvalo, kým zistili kde sú a kam majú ísť. Vďaka Petrinej úžasnej angličtine sa dostali na miesto stretnutia s Mišovou sestrou už bez problémov. Bola to vysoká blondína s profesionálnym vystupovaním, ale priateľským úsmevom. Volala sa Eliška. Zaviedla ich k autu. Michalovi vysvetlila čosi o tom ako sa sem cestou naspäť dostanú a tiež, že auto patrí jej priateľovi Francoisovi. Peťa, Aňa a Marek sedeli na zadných sedadlách potichu. Keď sa k nim na semafore Eliška nahla, aby sa spýtala na cestu musela sa usmiať.
"Nebojte sa mňa ani Paríža. Pravda, je to tu veľké a miestami nebezpečné, ale ak idete po hlavných uliciach nič sa vám nemôže stať. Vidíte jedna v noci, a stále kopa ľudí." z letiska k domu, kde býva Eliška je to poriadny kus cesty. Na Peťu už padla únava. Najradšej by sa niekde vyvalila a spala. Obytný dom, pri ktorom zastali mal sedem poschodí a šesť vchodov. Bola to nádherná historická budova, to videli aj za tmy. Eliška im vysvetlila, že počas 2.svetovej vojny to bola nemocnica. Byty tu vraj nie sú až také drahé, keďže je to relatívne ďaleko od centra mesta.
"Ale aspoň je tu kľud." dodala. Povyberali tašky z kufra a vošli do vchodu číslo tri. Byt ležal na najvyššom poschodí. Už len ako vošli do bytu ostali ohúrený. Nádherný mramor sa striedal s drevom.
"Na slovenské pomery luxus, čo? Toto je obývačka. Tam," ukázala na miestnosť vpravo, "je kuchyňa a jedáleň. Vedľa je potom manželská spálňa a kúpeľňa. No, a na opačnej strane sú potom dve menšie izby. Podeľte si to ako chcete, ale bola by som rada, keby v mojej býval Michal." usmiala sa a vzala brata do kuchyne, kde mu dávala ďalšie inštrukcie. Marek s Aňou sa zatiaľ pobrali do manželskej izby a Peťa ostala sama stáť v strede obývačky. Podišla k oknu. Odhrnula žalúzie a ostala ako obarená. Už len výhľad na námestíčko, park okolité budovy ju ohúril. Kdesi v diaľke videla Eiffelovu vežu, ale nie celú. 'Ach, Daniel. Kiežby si tu bol so mnou a mohol to vidieť.' myslela naňho. Zhlboka sa nadýchla. Do miestnosti sa vrátila Eliška.
"Tak ja teda idem. Kľúče dáš potom správcovi. Je tu každý deň od siedmej do siedmej, dole. A keby čokoľvek, povedzte mu, ovláda angličtinu. Au revoir. Užite si!" zabuchla sa sebou dvere. A tak Michal s Petrou ostali v obývačke sami. Pohľadom opäť zablúdila k Parížu. Zrazu stál pri nej v nebezpečnej blízkosti. Cítila jeho parfum aj teplo. Nechcelo sa jej pohnúť. Tá malá medzera medzi nimi jej spôsobovala husiu kožu. Srdce sa jej rozbúšila. Všimla si jeho tvár v odraze okna. Stál pokojne a pozeral na Paríž. V hlave sa mu muselo honiť milión myšlienok. Odstúpila od okna. Ďaleko z dosahu jeho mohutnej hrude, na ktorú mala chuť sa pritúliť.
"Ktorá je tvojej sestry?" spýtala sa pri pohľade na dvoje dverí na stene vľavo. Mišo ukázal na tie bližšie pri vchode. Peťa vzala kufor a tašku, zamierila do svojej novej izby. Bola to skôr knižnica alebo študovňa než spálňa. Ale bolo to útulné a bola tam posteľ, čo jej nateraz stačilo. Vybrala z kufra pyžamo a zamierila do kúpeľne, ktorá bola na prekvapenie prázdna. Dala si rýchlu sprchu. Umyla zuby a v polospánku sa pobrala späť do izby. Pripojila sa cez mobil na wi-fi a napísala krátky e-mail mame. Potom sa už len hodila dozadu a do minúty zaspala. Sníval sa jej iný sen. Namiesto Daniela bol tým, od ktorého záchranári vstávali Michal. Mala zmiešané pocity, nevedela, či ju to mrzí alebo nie ...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Joss Joss | E-mail | Web | 6. ledna 2014 v 19:15 | Reagovat

Nikdy si nebola v Paríži? Tak teraz tam síce nebolo zase ani tak okrem tej budovy, kde býva Eliška čo popisovať, takže si mohla zahrať rolu aj tvoja fantázia, ale myslím, že si to popísala veľmi pekne. Ajaj, Peťa v tom začína mať trochu chaos, ale osobne si myslím, že si ešte riadne neuvedomuje, že Miša má rada a že tie pocity, to je ten chaos, ktorý tomu predchádza. Sústreďuje sa stále na Daniela, ale ako jej už Marek povedal... on už nie je... aj keď, vtedy mi to prišlo ľúto, no musím uznať, že je to pravda. :)
Samozrejme, chápem, že sa budeš sústrediť najmä na školu, to asi aj ja, pretože ma toho veľa čaká, takže ti držím palce a budem sa tešiť na pokračovanie. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama