Už tu nie si. - kapitola 8

23. ledna 2014 v 15:44 | Zuzka |  Už tu nie si.
Vstávala so zmiešanými pocitmi. Bola to prvá noc odkedy Daniel zmizol z jej života, čo sa jej nesnívalo o ňom. Snívalo sa jej o Michalovi, a keď zomrel znepokojilo ju to. Nechcela naňho myslieť, štval ju. Povedala si, že sa naňho nebude hnevať, aspoň nie počas výletu. Keďže vďaka nemu bývajú v tomto 'prezidentskom' apartmáne. Vstala a prešla k policiam s knihami. Zapĺňali jednu celú stenu. Pohľadom hľadala niečo zaujímavé. Väčšina kníh bola vo francúzštine, angličtine a nemčine. Práve keď z poličky vyberala hrubý zväzok po slovensky písanej knihy, Súostrovie Gulag, ozvalo sa klopanie. Z dverí vykukla Markova hlava. Keď videl, že je už hore vošiel.
"Ako ako si sa vyspala? Ostatní sú už hore a chystajú raňajky. Aňa je nadšená a vymyslela na dnes program. Je toho dosť, tak by sme si mali pohnúť."
"Čakala som, že bude aktívna." pozrela na mobil, zistila, že je osem hodín "Prezlečiem sa, daj mi chvíľu. Ale na brífing som tam!" Marek sa usmial a odišiel späť do kuchyne. Peťa na seba hodila trištvťové rifle a tričko s nápisom Bad Girl, ktoré si kúpila pred odchodom. Zobrala mobil a zamierila za do jedálne, kde už zvyšok výpravy hodoval. Prisadla si a začala jesť obložený chlieb.
"Dnes máme na pláne múzeum Louvre, katedrálu Notre Dame a prechádzku historickým centrom. To je len tak na rozbeh. Zajtrajšok bude náročnejší. Pôjdeme sa skúsiť dostať na Eiffelovku, viete, že to býva problém. Mám aj kompletný zoznam zastávok metra, rýchlovlaku a autobusu. Študovala som to, dúfam, že sa nestratíme. Ak hej použijeme angličtinu, no nie?" je úžasné počúvať Anine monológy. Bola typický príklad perfekcionistu a optimistu v jednej osobe. Peťa sa na ňu vždy spoliehala. Po raňajkách si zabalili pár čerstvých croissantov na cestu a Peťa s Mišom riadili kuchyňu, zatiaľ čo Aňa s Majom sa išli pripravovať. Pri konverzácii sa Peťa rozhodla byť milá.
"Páči sa ti tu? Už len ten výhľad je podľa mňa perfektný."
"Áno, je to skvelé. Bol si tu už niekedy?"
"Hej, dvakrát. Všetky tie pamiatky som už videl. Na rovinu povedané, Aňa si myslí, že to stihneme, ale aj v galérii si musíme vytýčiť priority, lebo tam zabijeme celý deň." okrem všetkého, čo Aňa bola, bola aj umelecká duša. Vždy básnila o Warholovi, či Da Vincim. Robila svojské obrazy tak, že skĺbila viacero štýlov dohromady. U Peti doma viseli tri jej obrazy. Naopak Petra, bola úplne kľavá v umení, nikdy nevidela tú krásu, ktorú dokázala vidieť Aňa.
"Aha. No, ja chcem vidieť Mona Lisu. Keď už sme tu, chcem vidieť ten zázrak. Nikdy som nechápala, čo je na tom obraze také úžasné." Mišo pritakal a rozosmial sa.
"To si povie veľa ľudí, keď ten obraz vidí. Naopak umelci ho milujú ešte viac ako predtým." všetko čo Peťa vedela o umení, vedela z kníh Dana Browna. Doumývali riad a zatiaľ, čo Aňa ukazovala chalanom kade pôjdu, Peťa sa išla upraviť. Keď si zapínala náušnice ozval sa Michal:
"Páni. Vyzeráš úžasne!" musela sa začervenať ako vždy.
"Takže, nie ako sedláčka? Nechcela by som ťa totiž strápniť." Mišo sa rozosmial a žmurkol. 'Zase! Vôbec mi to neuľahčuje!' pomyslela si. O deviatej vyrážali z prechodného domova a odvtedy sa nezastavili. O piatej po rýchlej prehliadke katedrály Notre Dame si sadli na námestí do reštaurácie a nechcelo sa im ani rozprávať. Aňa nakoniec, na prekvapenie, ticho prekonala.
"Wau! Zvládli sme to. Teraz sa už len poprechádzame bez akéhokoľvek náhlenia." aj napriek tejto správe, ostali jej spoločníci len nemo sedieť. Boleli ich nohy, hlava a zjedli by aj koňa. Keď prišla čašníčka aj nad otázkou - Do you speak English?, museli chvíľu rozmýšľať. Peťa sa však spamätala a objednala chalanom hamburger a sebe s Aňou šalátovú misu s cestovinami. Kým nedojedli a nenačerpali novú energiu boli ticho. Potom sa spustila debata.
"Tie obrazy ma veľmi nezaujali. Boli dosť ... škaredé. Ale tá katedrála je úplne úžasná. Neviem, či som videla čokoľvek krajšie podobného charakteru." s týmto Petiným názorom sa stotožnili aj chalani, zato Aňa začala obrazy obhajovať. Obvinila ich, že nemajú zmysel pre umenie, proti čomu ani jeden z nich nenamietal.
"Kiežby tu bol Dano. Zamiloval by si to tu. Musíme ísť do DisneyLandu. Aspoň na pol dňa. To by sme už len kvôli nemu nemali vynechať." povedal zrazu Marek. Petre začalo byť srdce aspoň trikrát rýchlejšie, ovalil ju pot a musela sa napiť. Slzy mala na krajíčku, no nechcela plakať pred nimi. Len prikývla. Marek mal pravdu. Dano absolútne miloval postavičky a rozprávky Disney. Každú sobotňajšie ráno strávil pozeraním Mickeyho klubíka alebo iných. Bol to detský zvyk, ktorý sa Peti zdal strašne roztomilý. Vedel sa na rozprávku dívať s takým sústredením, že ani keď si k nemu ľahla nevšimol si to. Pousmiala sa. Pozrela na Miša, tváril sa čudne. Nechcela aby sa cítil zle, lebo nahradil prázdne miesto, ktoré po Danielovi ostalo. Pre ňu bol však len ďalším spolu sediacim. Akoby Dano bol tam a neodišiel. Naozaj nechcela urobiť Miša smutným, takže sa pokúsila zmeniť tému.
"Kam ideme teraz?" otázku smerovala hlavne na Aňu. Tá sa chvíľu zamýšľala.
"Poďme poprechádzať smerom na Champ-Élysées, je to tam naozaj nádherné. Mrkneme oblúk, a keď nás to prestane baviť nasadneme na nejaký spoj a domov. Teraz idem na záchod." Marek čakal kým odíde.
"Prestane baviť? Myslel som si, že v tom múzeu si hodím slučku. O každom obraze mala päť až desať minútový výstup. Mohla by byť trochu empatickejšia. Ja jej tiež nehovorím päť hodín iba o hokeji. A keď už hej, ju hokej baví na rozdiel odo mňa a umenia." Peťa s Mišom sa len uškrnuli. Hneď nazačiatku sa od hrdličiek odpojili a išli si svoju trasu. Petre začal zvoniť mobil. Skoro skolabovala, keď sa pozrela na displej. Bolo tam napísané - Macko. Teda Daniel.
"Čo je?" všimli si, že radikálne zbledla.
"Volá mi Dano." stlačila prijať.
"Haló?" bola úplne vystrašená, "Ahoj Peťka. Tu je Dankova mama. Prepáč ak vyrušujem. Budúcu stredu chcem urobiť taký bazár s jeho vecami. Má... teda mal kopu harabúrd. Nezastavila by si sa, ak si chceš niečo nechať?" Nedokázala sa ubrániť slzám. 'Harabúrd? Dano nemal žiadne haraburdy. Prečo tak skoro. Ako sa dokáže tých vecí tak rýchlo zbaviť?' plakala aj v mysli.
"Peťka? Si tam?"
"Áno, áno. Ja len... ale nič. Môžem prísť v utorok?"
"Určite. Budem doma. Maj sa!" oprela sa o stôl a tvár si zaborila do dlaní. Marek jej jednu roku pevne stisol.
"Čo sa deje?" spýtal sa šeptom. Peťa sa cítila tak bezpečne, keď ju držal. Nadýchla sa.
"To bola jeho mama. Vraj v stredu organizuje nejaký bazár s jeho vecami. Alebo haraburdami, ak mám byť presná. Či si chcem niečo nechať. Aby som prišla."
"Aha. Netráp sa tým. Chce to mať čo najrýchlejšie za sebou. Vieš, že aj ju to bolí." Petra prikývla. Utrela si vreckovkou slzy.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Joss Joss | E-mail | Web | 24. ledna 2014 v 20:47 | Reagovat

Páni, už dlhšie som sa tešila na pokračovanie, pretože po tom, čo si pridávala pravidelne mi to prišla trochu dlhá doba, takže mi chvíľu trvalo, než som si spomenula, čo sa dialo v predchádzajúcich častiach, ale nakoniec som sa dostala do deja a súcitím s Peťou v tom, že Danova mama rozjatrila staré rany, mala by si z jeho vecí nechať niečo skutočne pekné, aj keď, keby mne sa niečo také stalo, zobrala by som si všetky jeho veci, dlho by som spamätávala, už aj tak ju dosť obdivujem, je dosť statočná, že sa tak drží, aj keď plače, dokáže sa celkom baviť a má pri sebe ľudí, ktorí jej pomôžu, no tak už sa teším na pokračovanie. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama