Už tu nie si. - kapitola 9

31. ledna 2014 v 18:10 | Zuzka |  Už tu nie si.
Možno ste si všimli, trošku pozmenený dizajn blogu, čo nato hovoríte? Mne príde taký príjemný, ale ak máte nejaké tipy, či rady kľudne napíšte. Tu je zase kratšia kapitolka z príbehu. Ide mi to pomaly, ale teraz ma čakajú štyri dni voľna, tak snáď prepíšem niečo viac. Nech sa páči :)

Večer nemohla zaspať. Robila všetko. Otvorila okno, bola sa napiť, umyla si tvár, dokonca počítala ovečky. Zaspala okolo druhej. Počula ako niekto vbehol do izby. Prebrala sa celá spotená a dezorientovaná.
"Psst!" Už je dobre. Upokoj sa." spoznala Michalov hlas. Chytil ju zozadu a tíšil. Nebránila sa. Bola vystrašená.
"Mala si zlý sen. Už je dobre." opakoval to isté dookola, až kým sa naozaj neupokojila. Zapálil svetlo na nočnom stolíku, podal jej pohár s vodou. Trochu ju to oživilo a odtiahla sa od neho. Mala chuť mu to vysvetliť, aby si celé toto hladenie po vlasoch nevysvetlil inak, než to ona myslela. Respektíve nepremyslela. Nič od neho nechcela.
"Snívalo sa mi o Danovi. O tom, že som bola jediná, ktorá si naňho pamätala. Mali ma za blázna." Mišo prikývol.
"Počul som ťa vykríknuť, takže som prišiel." postavil sa na odchod. Chytila ho za ruku.
"Ostaň so mnou, prosím." ani sama neverila tomu, čo je vyšlo z úst. Michal sa usmial, tým nádherným, priateľským a vrúcnym úsmevom. Ľahla si a oprela sa o jeho hruď. Nádherne voňal. 'Čo to stváraš?!" karhala sama seba, no nemohla odolať.
"Vieš, milovala som ho. A stále milujem. Viac než vlastný život. Neviem, prečo mi ho Boh vzal. Neviem kedy, a či vôbec budem schopná ešte milovať tak veľmi. Chýba mi, tak strašne." Mišo ju hladil po vlasoch.
"Ja viem. Ale teraz už spi. Musíš si oddýchnuť." a tak pomaly, v rytme jeho dychu zaspávala.
"Milujem ťa Peťa. Od prvého momentu, čo si sa na mňa usmiala." ona to už však nepočula. Spala a snívalo sa jej o prvom bozku s Danielom. Peťa a Dano. "Najkrajší pár na škole!" povedala Aňa. "Nie, na svete!" opravil ju Dano a dal jej dlhú vášnivú pusu. Cítila sa pred celou triedou ako princezná, ktorá konečne našla princa. Podarilo sa jej tú predstavu udržať až do rána.
"Budíček!" rozkrikovala sa Aňa po celom byte, "Zabudli sme v noci vstať na Eifellovku." oznámila pri raňajkách.
"Mohli ste kúpiť aj čerstvejšie." podotkol Marek smerom k pečivu, akoby Aňu ani nepočul.
"Niekto zabudol zaspať." pridal sa Mišo a žmurkol na Peťu, ktorá si z noci nateraz vybavovala len spomienku na sen o princeznej. Úsmev opätovala.
"Ľudia, ľudia!" Aňa sa domáhala pozornosti pískaním, "Je osem. Neviem, či stihneme náš náhradný plán."
"A to je?" prižmúrila oči Peťa.
"DisneyLand a Versailles." chlapci sa nezdali byť druhou časťou nadšený.
"No, tak. Povedzme, že budeme mimo 9 hodín. Rozdelíme to na 2 a 5, plus cestovanie. A zajtra to bude len veža a prechádzka po krásnom centre a priľahlom okolí." nakoniec teda všetci súhlasili, inú možnosť ani nemali. Od správcu domu si požičali najlacnejšie auto, ktoré mal k dispozícii. Oba dnešné ciele boli mimo mesta, a tak sa tam nemali ako inak dostať. Za volant sadol Michal. Bol nie len skúsenejší, ale aj trpezlivejší, a to je pri jazde prepchatým Parížom, rozhodne výhoda.
V záhradách kráľovského zámku si štvorica urobila príjemnú prehliadku. Rozhodli sa nenáhliť a užiť si nádherné letné počasie. Marek stále čosi fotil a Aňa rozprávala o histórii jednotlivých častí areálu. Čítala to z papierov, ktoré si vytlačila pred odchodom, aby im mohla robiť plnohodnotnú sprievodkyňu. Michal s Petrou si sadli na lavičku. Peťa nevedela odtrhnúť zrak od okolitého sveta. Bolo to čosi neopísateľné, toľká nádhera.
"Už si v pohode?" začal Mišo. Chvíľu jej trvalo, kým si vybavila načo naráža. Požiadala ho, aby s ňou zostal. Nemala to robiť. Musí veci uviesť na pravú mieru.
"Áno, je mi fajn." nevedela ako to sformovať, "Ďakujem, že si so mnou zostal. Ale, nechcem aby si to zle pochopil, a nechcem ťa raniť..." usmial sa a prerušil ju.
"To čo si včera povedala som pochopil. Nič od teba nechcem. Teda okrem kamarátstva. Nemôžem sa spoliehať, že napriek tomu aký som - pekný, múdry, vtipný, šarmantný a sympatický, že sa do mňa zaľúbiš a na Dana zabudneš." bola rada, že to vedel. Niečo ju k nemu ťahalo. Páčil sa jej, ale Daniel bol stále v jej srdci a nehodlala sa ho vzdať.
"A ešte si zabudol skromný." žmurkol na ňu. 'Samozrejme, jeho typická reakcia. Zvykaj si!' vravela si.
"A trpezlivý. Takže ja počkám." očervenela v momente ako paradajka. Ona sa mu páči, až tak veľmi.? Taký playboy by bol ochotný čakať na ňu? Nechcela na to myslieť. Prišla sem kvôli Danielovi, nie po nový vzťah s Michalom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Joss Joss | E-mail | Web | 1. února 2014 v 18:43 | Reagovat

Ten nový dizajn sa mi neskutočne páči, je taký upokojujúci, ja neviem, strašne pekné farby si použila. :) A okrem toho sa mi páčia obrázky, ktoré dávaš do záhlavia, vždy sú také pekné, takže k nemu, myslím, nemám žiadne pripomienky. :)
No a k poviedke. Paráda, ja som sa tak veľmi tešila na pokračovanie. To jeho vyznanie lásky. Také pekné, nečakala som, že to príde tak skoro, však sa riadne nepoznajú, ale tak trochu som si myslela, že ju začína mať rád. A sympatie sú na oboch stranách, škoda len, že ona to nechce posunúť, ale na druhej strane, o čom by to bolo keby sa mu hneď vrhla do náručia? A teraz.. dožadujem sa pokračovania, pretože som strašne zvedavá. :D Ale na moje požiadavky nereaguj, prepíš si kedy sa ti bude chcieť, ja len túto poviedku naozaj milujem :D

2 Zuzka Zuzka | 1. února 2014 v 19:26 | Reagovat

[1]: to ma teší, že sa ti páči. Myslela som toskôr ako lásku na prvý pohľad, lebo aj také veci sa v živote stávajú. Chcela som, aby tam bolo viditeľné to iskrenie, ktoré medzi nimi je. Ďakujem aj za pochvalu dizajnu :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama