Už tu nie si. - kapitola 11

14. února 2014 v 17:55 | Zuzka |  Už tu nie si.
Zase dlhšiu dobu nič. Takže aj ste zabudli, kapitoly predtým nájdete tu. Toto je jedna z posledných kapitolí, očakávam ešte dve, uvidím ako mi to vydá. Do pondelka by som to už chcela ukončiť. Dúfam, že priaznivci, aj nepriaznivci zanechajú pekný komentár :)

Do apartmánu dorazili okolo siedmej. Nohy ich boleli až na odpadnutie. Celé poobedie chodili po parku a sadli si len, keď išli na niektorú z atrakcií. Celkom si to užili, aj napriek počiatočným nezhodám. Navečerali sa v tichosti. Potom sa uložili spať. Ráno vstávali už o pol štvrtej. Chceli byť na Eiffelovke čo najskôr. Petra rozmýšľala nad posledným dňom v Paríži. Nechcela ho prežiť potichu, v napätej atmosfére. Na druhej strane by to znamelo ospravedlniť sa Michalovi, a to rozhodne nemala v pláne. Počula klopanie na dvere. Rýchlo zhasla a otočila sa chrbtom k dverám. Ešte jedno a potom vošiel. Bol to Mišo.
"Si hore?" nechcela sa s ním rozprávať, a tak sa tvárila, že spí. "Prepáč mi to. Že som na teba vyletel. Nevedel som, že je to pre neho." pokračoval. Počula, ako sa otočil k dverám. "Dobrú noc, láska." Hneď ako zabuchol dvere Peťa vyletela spod periny. 'Láska?' rozmýšľala 'Čo to má znamenať?' Vedela, že s ňou flirtuje, ale brala to inak. Myslela, že je to kamarátske podpichovanie, alebo len súčasť jeho prelietavej povahy.
"Malo mi to dôjsť, už keď sa na mňa v kaviarni tak usmieval." sedela vo svojej posteli a opierala si hlavu o Anino plece. Zavolala ju hneď k sebe. Potrebovala sa s niekým rozprávať. Aňa ju teraz kamarátsky hladila po vlasoch. Tak ako to robil Dano, a tak ako to urobil minulú noc Michal.
"Alebo dnes v tých záhradách. Povedal, že na mňa počká."
"No, tak. On určite nebude čakať večnosť. A okrem toho, môžeš ho aj úplne ignorovať. Nič od teba nemôže žiadať. Teda ak je normálny. Vie o tom, že to vieš?" utešovala Peťu kamarátka.
"Neviem, asi nie. Bože, ani neviem, prečo to takto beriem. Zbytočne stresujem."
"Páči sa ti?" spýtala sa po chvíli opatrne Aňa.
"Nie. Asi nie. Teda možno. Ja neviem!" rozplakala sa. Stále mala v hlave Daniela. Cítila, že ho zranila a zradila. Nenávidela sa. Čo bude teraz robiť? Nevedela ako ďalej. Predstavila si seba v Danovom náručí pri javore na ich kopci. Predstavila si sladké milovanie na deke. To ju uspalo. Milovala ho. Stále ho miluje. Akurát, že to strašne bolí. Spala ponorená v myšlienkach, ktorým nedovolila, aby do príbehu zahrnuli Michala.
"Vstávajte, spachtoši!" dievčatá zobudil pusou na čelo Marek. Vonku bola ešte tma, no on už v ruke držal sáčok s čerstvými croissantmi z neďalekej pekárne.
Už pri príchode k Eiffelovej veži videli stáť rad tiahnuci sa dvadsaťpäť metrov od pokladní. Aňa pozrela na hodinky.
"Ľudia a to je iba päť ráno. Pokladne otvárajú o siedmej a hore nás pustia až o deviatej. Bude to makačka." všetci boli pripravený. dohodli sa, že Majo s Peťou sa vrátia a upracú byt, pripravia jedlo až do večera a všetkých pobalia. Mišo s Aňou ostali stáť v rade. O trištvrte na sedem boli zase všetci spolu. V skupinke panovala dobrá nálada. Až na to, že Mišo s Petrou spolu nehovorili. Dokonca sa na seba ani poriadne nepozreli. Čakanie si spríjemňovali zoznamovaním sa s ostanými turistami. Peťa si výborne pokecala s jedným Američanom, ktorý je predviedol chôdzu na rukách. Vymenili si aj facebook. Nepredpokladala, že ba sa mu ozvala, ale chlapík na tom trval. Keď o pol desiatej začali stúpať po schodoch nahor, boli dosť unavení. Počas cesty nehovorili. Všetci si vychutnávali výhľad. Bolo to, ale aj tým, že sa báli nejakého prípadného zranenia. Peťa mala plnú hlavu myšlienok. Chcela si to ujasniť najprv v tam, než pôjde za Mišom. 'Rozhodne sa sním musím porozprávať. Ešte na to proste nie som pripravená. Na vzťah. A ak si smiem tipnúť, najbližší rok ani nebudem. Je to čerstvé. Milujem, stále a navždy ho budem milovať.' nad tým rozmýšľala. Potom jej došlo, že tento výlet nie je o nej a Mišovi, ale o nej a Danovi.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Joss Joss | E-mail | Web | 20. února 2014 v 15:53 | Reagovat

Ách, *rozradostený kukuč* konečne som sa dostala k čítaniu a slobodnému tráveniu voľného času. :) Videla som túto kapitolu pridanú už dávno, no akosi som nemala príliš veľa času na to, aby som sa na ňu vrhla a vlastne ani energiu. Ďalšia úžasná kapitola a musím povedať, že to jeho vyznanie ma trochu šokovalo, myslela som si, že sa to stane až niekedy na konci, aj keď on si pravdepodobne myslel, že spala. No už sa teším na posledné dve kapitoly, ktoré sú ešte predo mnou. Píšeš skutočne pekne. :)

2 Zuzka Zuzka | 20. února 2014 v 17:31 | Reagovat

[1]: tak som rada, že sa páčilo :) dnes sa posnažím o novú kapitolu...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama