Už tu nie si. - kapitola 12

20. února 2014 v 18:07 | Zuzka |  Už tu nie si.
Ste na začiatku predposlednej kapitoly príbehu Už tu nie si. Stále dúfam, že sa vám páči. Toto je taká duchovnejšia a asi aj romantickejšia kapitola než minulé, takže nech sa páči:

"Tak tu musíme počkať, kým bude výťah voľný." oznámila Aňa. Boli na druhom poschodí, a už len te výhľad Peťu ohúril. Stála tam a chcela roztiahnuť ruky ako v Titanicu. Bolo tam doslova more ľudí, a tak si to nechala až na vrchol. Ufúkol ju jemný vetríka ona v ňom cítila Danielovu prítomnosť. Stlačila ruku ako keby tam bola jeho a zašepkala - Je t'aime - Milujem ťa. Potom na ňu zavolala Aňa, že sú na rade. Rýchlo prešla k výťahom. Chytila Aňu druhou rukou, aby sa nerozdelili. Po vstupe do výťahu sa Petra skoro zosypala. Bol tam totálne vydýchaný vzduch, a ešte k tomu stála vedľa babičky, ktorá mala strašne sladkú voňavku. Keď vystúpili dostala pre zmenu Aňa strach, a tak ju namiesto Peti chytil Marek. Petra sa postavila k mreži. Trochu sa bála , bolo to predsa len dosť vysoko. Opäť zacítila Dana. Zavrela oči, stisla ruku, voňala jeho nádhernú pokožku a na perách cítila tie jeho. Sladké a rozpálené ako vždy. Naozaj na chvíľu, na tých pár sekúnd uverila, že je tam s ňou. Že je to realita a on nikdy neodišiel. V tom niekto vyslovil jej meno a tá nekonečne nádherná chvíľa pominula. Otvorila oči a uvidela Michala. Tušila, že to bude práve on, kto jej v budúcnosti bude vstupovať do takýchto okamihov a snov.
"Peťa. Ja som sa ti chcel ospravedlniť. Za včerajšok." hovoril pomaly, "Nemal som právo na teba tak vyletieť. Prepáč." vyzeral, že ho to naozaj úprimne mrzí. Peťa prikývla a nadýchla sa. Rozmýšľala čo mu povie. Prišlo to samo.
"Miluješ ma?" ani nevedela ako a bolo to von. Ak to prekvapilo ju, Michala to úplne dostalo. Rozmýšľal čo odpovedať. Pozrel smerom na Paríž.
"Niet vhodnejšieho miesta na zamilovanie, že?" usmial sa a Peťa odvrátila pohľad. "Áno. Milujem ťa. Nemôžem za to. Proste sa to stalo. Tak ako si sa ty zamilovala do Daniela. Tiež si to neplánovala." trafil klinec po hlavičke, "Nič, naozaj nič od teba nechcem. Len sa mi prosím, kvôli tomu nevyhýbaj. Chcem si živiť aspoň malú nádej. Alebo neexistuje?" dostal ju. Zaťala pery. Vedela, že časom bude tá nádej oprávnená. Nechcela mu klamať. Ale nebola pripravená. 'Kašľať na to, aj tak to vidí' pomyslela si nakoniec.
"Isteže. Nádej umiera posledná, to vieš, nie? Ale ja...proste... je to zložité." hľadal vhodné slová, " Neviem, teda viem. Že by som ťa nedokázala teraz milovať. A už vôbec nie tak ako jeho. Nedokážeš si predstaviť aké to je. Tá bolesť, chuť plakať, je tak veľká ako sila mojej lásky. Nespoliehaj sa na to." usmiala sa naňho. Otočila sa a zamierila na druhú stranu. Definitívne sa rozlúčiť a Danom. Myslela na túto chvíľu už dva týždne. Netušila ako to bude prebiehať, verila, že to príde samo. Možno zafúka vietor a ten kameň bolesti padne na zem. Postavila sa a pozrela na Paríž. Paríž. Neverila, že je naozaj tam. Okolo nej prešla Aňa a Majom, počula ako jeden z nich pošepky povedal: "Škoda, že tu nie je." Petra sa len usmiala. 'Si tu? Cítim to. A vždy budem. Mne neujdeš. Čo bude teraz? Koniec? A nový začiatok. Nepôjde to tak ľahko, to vieme obaja. Len ma tam počkaj, prosím.' utrela si slzy. 'Verím, že tam niekoho zbalíš, ale .... potrebujem naozajstného priateľa. Ďakujem ti za všetko.' Zatvorila oči a opäť prežila tú chvíľu. Cítila jeho stisk, jeho vôňu, pery, pevné ramená. 'Milujem ťa!" v uchu je zaznela odpoveď, ktorú by psychiater charakterizoval ako obyčajnú halucináciu. "Milujem ťa, Peťa!" Cítila sa šťastne. Vôbec nie smutne a osamelo. Zakričala na ňu Aňa. 'Ešte jeden bozk.' pomyslela si. A tak ho aj dostala. Posledný raz cítila jeho plné, horúce, vlhké a sladké pery. Usmiala sa a spokojne išla za priateľmi. Vedela, že ten 'kameň', tá ťarcha, ktorá ju sužovala odkedy zdvihla ten telefón je nenávratne preč.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sasha Sasha | Web | 20. února 2014 v 18:29 | Reagovat

ooch ano k ed som bola mala vždy som snivala že  budem mať psa ktory nikdy nevyrastie :D už to vymysleli? :D

2 Joss Joss | E-mail | Web | 20. února 2014 v 18:43 | Reagovat

Páni, úžasná kapitola, tie jej slová a môj víťazný úsmev na tvári, konečne to priznala, konečne priznala svoje pocity, rozlúčila sa s Danielom, ale zároveň.. bolo to strašne smutné, no myslím, že to dokázala. :) Už sa teším na poslednú kapitolu. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama