Už tu nie si. - kapitola 13

22. února 2014 v 18:36 | Zuzka |  Už tu nie si.
Je to emotívne, naozaj. Prichádza koniec tejto story. Ďakujem čitateľom, viem že vás bolo málo, za to, že to vydržali čítať. Určite sa môžete tešiť na čosi nové, dospelejšie?, a azda aj zábavnejšie :)

Na prechádzke po Paríži sa štvorica nikam neponáhľala. Obzreli každý kút a výklad. Uvideli aj tetovacie štúdio, kde mali zľavy na texty. Peti to vnuklo myšlienku. Vždy sa jej tetovania páčili. A teraz, keby mala niečo súvisiace s Danom by to bolo úžasné. Jeho meno sa jej zdalo nevhodné. Zato vymyslela niečo, čo je krásne a zároveň nekonkrétne. Motto ich lásky, ak by sme mali zveličovať. Rozhodla sa.
"Decká. Vráťme sa k tomu štúdiu, prosím. Chcem si niečo dať." Ani zažiarili oči. Petra vedela, že aj ona nad tým určite rozmýšľala. Nemala už ale veľa peňazí.
"A čo si dáš?" spýtal sa cestou Michal. Peťa sa usmiala.
"Niečo špeciálne. Nechaj sa prekvapiť. A ty? Nič nechceš?" vedela si na jeho svaloch predstaviť nádherné obrazce. Zamýšľal sa.
"Nie teraz. Možno časom. Počuj, myslíš, že by sa Marek urazil, keby som to Anine tetko zacvakal ja?" pozrel smerom k Majovi, ktorý spolu s Aňou prepočítavali zvyšné peniaze. Peťa si bola istá, že by sa jeho pýcha dala obísť. Len to chce taktiku.
"Počkaj. Ja to skúsim." prešla k Markovi. Videla podľa jeho výrazu, že nemajú dosť, rozhodne nie na to, čo chcela Aňa.
"Mišo povedal, že ak chceš dá ti pôžičku. Nenávratnú." usmiala sa. Marek pokrútil hlavou. "No tak, chlape. Zahoď tú svoju hrdosť. Má na to, tak čo? Stále lepšie ako keby bola smutná, že žiadne nemá." Marek na chvíľu rozmýšľal, no zlomila ho. V štúdiu museli najprv ukázať, že sú plnoletí. Dvaja úplne pokerkovaní, ale zato pekní chlapci sa dievčat ujali. Posadili ich do kresiel vedľa seba. Aňa vyberala motív z katalógu. Chcela tetovanie na pravú lopatku. Pomáhal jej aj Majo. Peťa si bola svojím výberom istá. Dala si vytetovať 'náramok' z troch slov. Vybrala už len písmo a tetovač sa pustil do práce. Necítila skoro žiadnu bolesť, len jemné šteklenie na zápästí. Ani museli do úst strčiť špeciálnu gumu, pretože by inak revala od bolesti. Nechceli vyplašiť zákazníkov. Marek sa vzdialil, aby sa mohol pokojne smiať na svojej polovičke. O dve hodiny vychádzali zo štúdia o niekoľko eur chudobnejší. Bolo pol tretej. O siedmej museli byť na letisku. Zamierili teda k metru. Predtým sa ešte vybláznili vo fontáne a najedli popri schnutí na tráve. Petra mala obviazanú ruku, pretože 'čerstvé' tetovanie nesmie byť na priamom slnku, ktoré dnes nádherne žiarilo. A tak ho nikto z party ešte nevidel. Bola z neho úplne nadšená. Už navždy jej ho bude pripomínať. Keď dorazili domov, rozhodli sa ešte 'dokončiť' chladničku, aby nemuseli kupovať drahé jedlo na letisku. Jedli už v meste, ale pchali to seba všetko čo sa dalo. Boli zbalený, a tak len sedeli pred televízorom a sledovali akýsi film na HBO. Až po asi štvrťhodine ich napadlo, prepnúť to na angličtinu, dovtedy nerozumeli ani slovo. O šiestej byt zamkli a kľúč zaniesli správcovi. Ten bol taký milý, že sa ponúkol odviesť ich zadarmo na letisko. Jeho ponuku s radosťou priali. Pred letiskom sa rozlúčili a poďakovali. Vošli do haly, kde vybavili úvodnú nevyhnutnosti. Potom išli dokúpiť posledné suveníry a niečo na čítanie. Keď už sedeli na stoličkách a čakali na nastúpenie do lietadla, Peťa si zložila obväz. Ukázala to Mišovi ako prvému. 'Always-Forever-Together' stálo na jej pravom zápästí.
"To bol váš slogan?" Michal sa usmial.
"Motto." opravila ho, "Chcem aby mi to tetovanie pripomínalo jeho, šťastné spoločné chvíle a samotný Paríž." pozrela naňho. Bol smutný. Asi nechcel počúvať reči o jej bývalom. Pre Petru bol Daniel stále priateľ, nie bývalý. Chytila ho za ruku a dala mu pusu na líce.
"Ďakujem." povedala. Zdvihol zrak a v očiach mu prebehli iskry. Vyzeral zmätený, ale potešený.
"Za čo?" To ja by som sa mal poďakovať tebe." V jeho očiach bolo vidieť, že ju naozaj ľúbi. Síce iba krátko, ale o to lepšie sa to dalo spozorovať.
"Za to, že si bol súčasťou tohto výletu. Veľmi mi to pomohlo. Veľa ma to naučilo." pevne mu stisla ruku, a tak sa na seba usmievali. Bez slov. V lietadle sedela vedľa neho. On počúval svoju hudbu - The Killers, ona svoju - Fleetwood Mac. Premýšľala o nádhere, ktorú videla. O Mišovi, Majovi a Ani, ktorí pre ňu boli veľkou oporou. Nad Danom, ktorého má teraz doslovne vyrytého v koži. Myslela na budúcnosť, čo ju čaká - maturita, vysoká škola a potom ten skutočný život. Usmiala sa. Bola pripravená ísť ďalej, hoc aj s Michalom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 RPG-HungerGames RPG-HungerGames | Web | 22. února 2014 v 18:43 | Reagovat

Poznáš trilógiu Hry o život? Chcel si si niekedy vyskúšať, aké je to žiť v Paneme, bojovať o prežitie a proti klamstvám vlády? Navštív našu stránku. S nami sa môžeš stať vyvoleným, Sídelčanom, žiť v chudobe, no aj v bohatstve. Panem vás potrebuje!
Váš tím RPG-HungerGames Faith & Lukra :)

2 Joss Joss | E-mail | Web | 23. února 2014 v 15:56 | Reagovat

Páni, krásny koniec, dosť smutný a predsa pekný, pretože v podstate... heej, ono to nebude mať pokračovanie? Ja viem, že tieto príbehy na pokračovanie potom už nie sú to, čo sú na začiatku, ale ten koniec, taký zaujímavý, tam je taký otáznik, či oni sa nakoniec dali dokopy alebo nie. Á, tak ja zostanem pri tom, že dali, veľmi krásny príbeh a teším sa na ten nový, čo pripravuješ. :)

3 Zuzka Zuzka | 24. února 2014 v 20:17 | Reagovat

[2]: Ďakujem, no ja tiež neznášam tie otvorené konce, ale najlepšie sa píšu ... :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama