Valentín :)

14. února 2014 v 20:08 | Zuzka |  Ostatné.
Ááá :D Máme tu Valentín. Určite vás zaujíma, čo si o tomto sviatku zamilovaných myslím ja. Keďže som človek, ktorý je od nejakého potencionálneho vzťahu na míle vzdialený, je to pre mňa obyčajný deň. Nemám proti nemu nič. Rozhodne by som ho nejak nepreceňovala, lebo faktom ostáva, že na tomto dni zarobia obchodné reťazce, kvetinárstva a mnohí iní neskutočné peniaze. Kebyže mám niekoho, tak by som určite tento deň nejak oslávila, ale v mojej situácii mi ostávajú len oči pre plač a sny. Ako si predstavujem ideálny Valentínsky večer ja? Pre tých, ktorí sú dnes sami a zle to vnímajú nečítajte, tento presladený romantický sen.

Stojím pred zrkadlom a nanášam si maskaru. Rozmýšľam, či si zobrať rúž. Počujem zvonček, čo značí, že môj vyvolený je už tu. Vôbec netuším, čo pre mňa prichystal. Básni o tom už týždeň. Pozriem do kozmetickej taštičky mojej mamy, narýchlo tam vytiahnem ten najjemnejší, ktorý sa ku mne aj tak nehodí. Nanesiem ho na pery. Poslednýkrát si prečešem vlasy a odomknem dvere kúpeľne. Otec sa už rozpráva s Adamom. Mama mu ponúka cukríky. Zdvorilo ich odmietne a jeho pohľad zastane na mne. Usmeje sa. Potom sa vráti k debate. Vždy je taký slušný. Teraz má oblečené sivé nohavice, červenú košeľu a čierne sako. Povedali sme si, že to nebudeme prehánať žiadnymi smokingami, či večernými šatami. Ja som si teda zobrala čierne pančušky a kratšie červené šaty. Prídem bližšie a všetky pohľady zastanú na mne. Mama ma objíme a div sa nerozplače. Otec potľapká po chbte Adama. Celé to vyzerá ako scéna z amerického filmu. Keď som minulý rok opúšťala brány základnej školy, ani sa mi nesnívalo, že ma čaká niečo takéto. Adam, on je jednoducho úžasný. Možno to nie je typický americký fešák, po ktorom by túžilo každé dievča na škole, ale je môj. A milujem ho. Do polnoci mám byť doma. To je dosť času. Oblečiem si kabát, obujem čižmy. Adam ma chytí za ruku. Hneď ako vyjdeme pred dom dá mi dlhú intenzívnu pusu a do ruky strčí červenú rozkvitnutú ružu. Potom sa pomalým krokom vyberieme do reštaurácie. Robí tam jeho sestra, takže sa mu podarilo vybaviť nám miestečko. Posadáme si za stôl a vyberáme z ponuky. Dám si špagety, on cestoviny. Celý čas vedieme rozhovory, ktoré sú nenútené a hlavne zábavné. Staršie manželské páry sa na nás škaredo pozerajú, keď sa celá prehýnam od smiechu. Adam, je jeden z mála ľudí, ktorí ma vedia naozaj rozosmiať. Márne dúfam, že by sme špagety jedli ako Lady a Tramp. V tomto sa rozhodne byť môj spoločník zdržanlivý. Vďaka protekcii v podobe Adamovej sestry sme dostali aj po poháry šampanského. Keďže sedíme v kúte, a ja som sa nerehotala ako blázon nikto si to nevšimol. Po vynikajúcej večeri, sa postavíme a prejdeme sa po námestí. Nie sme jediný, ktorí si tento sviatok užívajú. Pravda je, že s Adamom si robíme romantické piatky aspoň raz za mesiac. Sadneme si na lavičku v parku. Je mi zima a tak si ma privinie k sebe. Nohy mám vyložené na jeho. Trochu zohne hlavu a jemne ma pobozká. Nikdy ma do ničoho nenúti, aj napriek tomu, že je starší. Vie, že ešte nie som pripravená. Sedíme tam a pozkávame sa. Sem-tam mi povie niečo, čo ma rozosmeje. Po hodine máme skrehnuté celé telo. Ideme do kaviarne, kde si objednáme horúcu čokoládu. Pijeme pomaly, užívame si vzájomnú prítomnosť. Pozeráme si priamo do očí a občas sa chytíme za ruky. Hovorí mi vtipy, ja jemu opisujem niečo z politiky. Dopĺňam sa. Čas pokročil. V tento deň, je všetko otvorené akosi dlhšie. Prejdeme sa ešte po námestí, cez park celú tras zopakujeme dvakrát. Ani jednému z nás sa nechce, no musím ísť domov. A tak ruka v ruke vykročíme smerom k nášmu sídlisku. Pred panelákom si ešte sadneme na lavičku. V vrecka vytiahne drevené srdce aj s káblikom a žiarovkami. Nepochybujem, že ho vyrobil on sám. Má svietiť. Ja mu podám krabičku a ručne vyrobeným náramkom. Obaja stojíme potichu v objatí a nasávame atmosféru. Už naozaj musím ísť. Pobozkáme sa. Povieme si 'milujem ťa' a obaja odchádzame domov. Takýto večer si môžeme predsa urobiť kedykoľvek. Už sa neviem dočkať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 allm allm | Web | 15. února 2014 v 18:38 | Reagovat

Krásny príbeh, juj :D :D To by som chcela zažiť. Ale som sama... hádam sa dočkám :D :D

2 Sasha Sasha | Web | 15. února 2014 v 19:47 | Reagovat

ten  pribeh je skvely :D mne by stačilo oveľa menej, aby vôbec nejaky môj existoval :D
dakujem za pocvhalu :) ľudia to občas hovoria ale ja tomu akosi stále neverím (neviem či je to prehnaná skromnosť alebo nízke sebavedomie) som rada že si rada že som späť :)))

3 Zuzka Zuzka | E-mail | Web | 15. února 2014 v 19:59 | Reagovat

[2]: Tak aj mne by to stačilo, ale pri snoch treba zahodiť skromnosť :D Mala by si začať tomu veriť, leboje to pravda :)

[1]: Verím tomu, žekaždý sa raz dočká :)

4 Joss Joss | E-mail | Web | 20. února 2014 v 16:02 | Reagovat

Juj, na Valentína som ja zase raz nemala vôbec energiu obiehať, ale dnes to doháňam, rozhodla som sa, že tu si to okomentujem všetko, keďže tvoje články sú zaujímavé.
Tak pekne si ten deň popísala, až človek zatúžil miestami niečo také skutočne zažiť. Osobne musím povedať, že som tiež na míle vzdialená od nejakého vzťahu, ale na druhú stranu, ja si ani nie som istá, či by som po mojom poslednom v nejakom dokázala vydržať, áno, som verná a to všetko, ale tiež potrebujem večne nejaký program a akcie (samozrejme vo dvojici) a netuším, či niekto taký chápavý v mojom okolí je. :D :D Snáď raz nájdem.. a tiež aj ty. :) Veľmi pekný popis... teda neviem, či je to tak celkom príbeh, ale nuž.. romantický sen. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama