Víkend - kapitola 1

16. března 2014 v 18:46 | Zuzka |  Víkend.
Je to tu! Moja druhá poviedka na pokračovanie je tu. Myslím, že je to dosť trápne, ale keď som sa s tým už vytrápila, tak si rada vypočujem názor nezainteresovaných čitateľov. Volá sa Víkend, a bude sa odohrávať v krásnom prostredí Tatier. Nech sa páči :)


Niekto zaklopal na dvere. Nemala som inú možnosť než ísť otvoriť, keďže Sisa bola zase niekde vonku. Chvíľu som musela len tak stáť, aby som sa nestrepala. Na tej stoličke som sedela viac než tri hodiny skoro bez pohnutia. Z učiva, ktoré mám vedieť, stále neviem ani polovicu. Ťažké a neznáme definície slov, ktoré ako novinárka aj tak nikdy nevyužijem, vzhľadom k tomu, že im nebude nikto rozumieť. Profesor Sobotka je však prísny a touto skúškou musím prejsť. Mám na to týždeň. Podídem k dverám. Po ich otvorení sa na mňa usmieva muž okolo tridsiatky. Je naozaj pekný. Jemne kučeravé hnedé vlasy má ostrihané nakrátko, prenikavé zelené oči sa mu hodia k pokožke. Tá vyzerá, akoby práve prišiel z pláže. Hrubý rám okuliarov mu dodáva serióznosť a zakrýva nie veľmi dokonalý nos. O plné pery a dokonale biele zuby by sa ženy pobili. Neviem, čo mám povedať, ale muž sa ozve prvý.
"Dobrý den. Vy musíte být Silvina spolubydlící. Já jsem její bratr, Martin." podáva mi ruku. Potrasiem ňou, je na dotyk veľmi príjemná a priateľská. Martin má krásne hrubý hlas.
"Áno. Lucia, teší ma." prikývne. Úplne naňho zízam, čo si uvedomím až keď nadvihne obočie. Pootvorím dvere a ukážem mu nech vojde. Oblečenú má červenú károvanú košeľu a obtiahnuté rifle.
"Sisa tu nie. Odišla asi pred hodinou. Netuším kam. Môžem jej zavolať, kedy príde."
"To by bylomilé. Nedásemitelefonovat." nechápem, ale vytočím Sisino číslo. Už podľa hluku, ktorý počujem v pozadí viem, že išla za tým svojím. Nepočujem nič, kým neopustí miestnosť. Potom sa dozvedám, že najneskôr za hodinu je doma, a že mám Martina zatiaľ zdržať. Hodina znamená dve. Ale pauza sa mi hodí. Okrem toho mi je ten chlap akýsi povedomý.
"Máte tu na ňu počkať. Príde do dvoch hodín. Dáte si niečo na pitie? Vodu, čaj, kávu?" medzičasom si sadol do kresla vedľa môjho stola a prezerá si knihy uložené v stolíku pred ním. Vtedy mi dopne. Sisa mi to už spomínala. On je ten spisovateľ. Martin Noris. Mám od neho asi sedem kníh, ktoré považujem za jedny z najlepších. Opäť sa na mňa pozerá. Zjavne mu nevadí, že sa navzájom skúmame.
"Kávu, pokud smím prosit. Koukám, že jste fanouškem čtení." milo sa usmeje, "Sestra nečte, že jo? Tedy kromě magazínů. Nechápu jak může studovat žurnalistiku. Ale asi je to moje vina." hovorí záhadne, nerozumiem načo naráža, ale jeho to zjavne netrápi. Odídem do kuchyne uvariť kávu. Keď sa vrátim, stále si prezerá moje knihy. Pri niektorých sa usmieva.
"Vidím, že máte ráda severské krimi. Jo Nesbo je opravdu skvělý autor, i když asi trochu blázen." vôbec nehovorí o svojich knihách, ktoré tam vidí. Položím pred neho šálku a sadnem si za stôl.
"Mohli by ste mi podpísať tie vaše?" keď už tu mám dve hodiny sedieť, nech aspoň nemlčíme. Vystrie sa a začne sa smiať. Potom ich všetky povyberá a vypýta si pero. Každú otvorí a na prednú stranu dá podpis. Neprestáva sa pri tom usmievať. To je vec, ktorú majú so Sisou zjavne spoločnú. Stále sa smejú. Keď skončí, vráti ich naspäť na miesto, oprie sa a začne piť kávu.
"Pokud jste je četli, předpokládám, že ano. Co vás na nich nejvíce zaujalo?" povie po chvíli.
"Každá je iná. Páči sa tá ľudskosť. Tie príbehy sú evidentne reálne. Veľa postáv, takže každý sa nájde. A tiež váš štýl. Vidím, a myslím, že to má ostať skryté, že sa pri tom písaní zabávate. Tie sarkastické narážky sú k nezaplateniu." opäť sa usmieva. Pozorne ma sleduje, čo mi začína vadiť.
"No vidíte. A můj vydavatel i manažer chtějí, abych stým přestal. Abych byl méně svébytný. Někdy se zamýšlím, jestli to ještě jde, protože v mých knihách je minimum mě." opäť sa odmlčí a ponorí sa do vlastných myšlienok. Ja urobím to isté. Po istej dobe znova prehovorí.
"Mátetoho hodně?" kývne smerom k preplnenému stolu. Asi ho zaujalo, že Sisa sa fláka a ja sa biflím.
"Áno. O týždeň ma čaká dôležitá skúška. Nechápem ako to Sisa vždy spraví, keď sa do toho pozerá tak dva dni, zatiaľ čo ja dva týždne."
"Tak na to odpověď znám. Většinu z toho, co vy budete potřebovat ona ne. Po výšce jsem jí slíbil místo někde v USA, ve vydavatelství mého známého. Jen potřebuje tuto školu. Nemá skoro žádné ambice. Ale já se jí nedivím. Neměli jsme to lehké." zase akoby hovoril sám pre seba.
"Aha. Potrebujem pauzu, už mi z toho šibe. Akurát, neviem kam by som vypadla." vyzerá neprítomne no odpovedá.
"Vlastně jsem si přišel po klíče k mé chatě v Tatrách. Koupil jsem to před dvěma lety a ještě jsem tam pořádně nebyl. I já potřebuji přestávku. V USA se to už nedá. A mám šibeniční termín na novou knihu. Takže by mi bylo potěšením pokud byste šli se mnou. Kromě toho Tatry neznám a předpokládám, že Slovenka se tam orientuje minimálně o polovinu lépe." odhadol ma. Od malička zbožňujem hory. Otec ma už ako malú brával na rôzne výlety. Na úbočiach vrchov sa cítim najlepšie. Cítim sa slobodná, nedotknuteľná a sama sebou. Napriek tomu si nie som istá touto ponukou.
"Ja neviem, či je to dobrý nápad." zasmeje sa. Vie čo sa o ňom píše. Titulky typu - Svetoznámy spisovateľ Noris ulovil ďalšiu modelku- sú na dennom poriadku.
"Nemusíte se mě bát. Nejste přece modelka. Tedy, ne že byste na to nebyli dost pěkná, jste krásnější než většina těch bezcharakterních slepic. Já vím, že je to risk jít někam s člověkem, kterého neznáte a vidíte ho poprvé v životě. Ale, sama jste řekli, že potřebujete vypadnout." tón jeho hlasu je úplne nenútený. Cítim sa pri ňom príjemne.
"Tak možno áno. A nebude to Sise vadiť?" nahodí prekvapený výraz.
"Sise? Co stím máona?" spoločne sa zasmejeme. Pri normálnom chlapovi by som sa už dávno červenala, ale tento je taký prirodzený.
"Takže,zítravyrážímeanávratvpondělí?" stále si však nie som istá, "Bože. Slibuji, že se vás ani nedotknu. A rozhodně budete mít vlastní pokoj."
"Tak fajn. Ale teraz ma nechajte sa učiť." prikývne. Žeby bola toto tá najšialenejšia vec, na ktorú som kedy pristúpila? Nemám strach, naopak sa teším. Konečne odídem z Prahy, a nie domov, kde čakajú rozhádaní rodičia, ale do Tatier. Ťažko sa mi sústredí na učenie, pretože na sebe cítim pohľad toho spisovateľa. Po dvoch hodinách, ako som predpokladala, dorazila Sisa. Jej typická afektovanosť sa zvýraznila ešte viac, keď jej Martin oznámil, že idem aj ja. Stále si nás doberala. Martin dostal kľúče od chaty, od svojho bytu aj od auta, na ktorom teraz príležitostne jazdila Sisa. Dohodli sme sa na deviatu ránu. Rozhodla som sa prerušiť učenie. Nemala som na to viac náladu. Samozrejme, dôvodom bola aj moja milovaná spolubývajúca. Pri nej sa nedá robiť skoro nič, na čo sa treba aspoň trochu sústrediť. Stále o niečom hovorí. Nezáleží jej na tom, či niekoho ruší alebo nie. Občas mám naozaj pocit, že samú seba považuje za stred vesmíru. A tak zatiaľ čo Sisa rozprávala o svojom priateľovi, ktorý je skôr jej milencom, som sa balila. Absolútne som nevedela, čo si zobrať. Niečo spoločenské? Na turistiku? Alebo niečo vyzývavé? Poslednú možnosť som zamietla hneď. Odmietam sa stať jeho ďalšou obeťou. A pravdepodobne sa bude o niečo pokúšať. Spýtala by som na názor Sisa, ktorá je vo veciach ohľadom flirtu skúsená, ale keďže sa jedná o jej brata, cítila by som sa trápne. I keď na druhej strane neviem, či práve Sisa by stým mala nejaký problém. Keby to bol jej nevlastný brat, pravdepodobne by naňho skočila. Ale nejaké tie zábrany jej ešte ostali. Okolo desiatej som to už naozaj nevydržala a zavrela dvere na svojej izbe. Silvia to našťastie pochopila a nevykrikovala ako má vo zvyku. Ľahla som si na posteľ a premýšľala. Najprv nad tým, prečo vlastne stále bývam s ňou. Mohla som požiadať o preloženie, je tu viacero izieb, na ktorých bývajú dievčatá iba po jednom. Keď sa nad tým hlbšie zamyslím, mám Sisu rada. Bez nej by som pravdepodobne nič okrem učenia nezažila. Občas sa jej podarí prebudiť vo mne toho party ducha. Nikdy nezabudnem na minuloročný Silvester. Vypila som hádam celú vodku, z čoho ma bolela hlava ešte dva týždne. Na druhej strane som sa naozaj zabavila a konečne odviazala. Stretla som tam Mareka, za čo Sise ďakujem. Náš vzťah síce neskončil dobre, vlastne totálnym fiaskom, ale napriek tomu sa to dá považovať za šťastie. Už viem, že ho nemám veriť chlapom. Odvtedy som nemala nikoho. Moja spolubývajúca sa síce stále snaží niekoho mi dohodiť, ale ja naozaj nemám záujem. Viem, že týpci, ktorých pozná ona nebudú o nič lepší ako Marek. Keďže sa mi nedalo zaspať rozmýšľala som aj nad Martinom. Čo mám očakávať? Bude to totálne trápne? Alebo jednoducho skvelý víkend? Ako vždy, sa ma chytil nepríjemný pocit. Cítila som, že sa stane niečo zlé. Nemôžem si pomôcť, viem, že dievčatá v mojom veku by do toho išli bez problémov, ale ja som iná. Nemám vo zvyku chodiť na tie povestné chaty, kde sa všetci spijú a bohviečo všetko sa tam deje. Taká ja nie som. Preto sa bojím aj teraz. Ale pauzu potrebujem. Cítim ako mi ide srdce vyskočiť z hrude a tak si idem dať prášok na spanie. Do pol hodiny zaspím.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Joss Joss | E-mail | Web | 17. března 2014 v 13:47 | Reagovat

Ty si myslíš, že je to trápne? Naozaj? Lebo ja si to nemyslím, myslím si, že až na pár čiarok a gramatických  chýb je to čitateľné a musím povedať, že to má veľmi dobrý príbeh a začína sa to už od prvej kapitoly celkom slušne. Píšeš naozaj zaujímavo a som zvedavá na druhú kapitolu, zase so mnou ako s čitateľom môžeš počítať. :D

2 Zuzka Zuzka | 17. března 2014 v 20:07 | Reagovat

[1]: Ďakujem :) ja a gramatika stále nie sme najlepší kamaráti, ale snažím sa.

3 LinDa LinDa | Web | 18. března 2014 v 18:52 | Reagovat

To je tak kráásne :D Gramatiku dnes výnimočne riešiť nebudem.
Pretože ma ten dej zaujal a ako veľmi :D
Teda, ty máš ale dobrú češtinu, čo sa o mne povedať nedá. Aj keď mám polovicu rodiny v Česku a navštevujem obrovské množstvo českých blogov a ešte aj kukám seriály a filmy v češtine :D
No som zvedavá čo sa na tej chate udeje :D :D Som Neskutočne zvedavá. A teším sa na pokračovanie.

4 Zuzka Zuzka | E-mail | Web | 18. března 2014 v 19:21 | Reagovat

[3]: To nie ja, ale ale prekladač, i keď ho opravujem. Hovovorenie ani čítanie v čestine mi nerobí problém, ale písanie by som už nezvládla. Ďakujem za pochvalu. A pokúsim sa tú gramatiku vylepšiť. Som rada, že mám ďalšieho čitateľa :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama