Víkend - kapitola 7

18. dubna 2014 v 17:49 | Zuzka |  Víkend.


"O čom bude?" spýtam sa, keď skladám deku, ktorú na mňa hodil.
"Otobě." odpovie, tónom zamilovaného tínedžera.
"Vážne? Prečo?" nadýchne sa a mykne plecami.
"Neboť si myslím, že si zajímavá osoba a máš světu, co dát. Nějaké to moudro." tvárim sa ľahostajne, po prebudení mi ešte mozog nefunguje akoby mal.
"Jaký je tvůj oblíbený citát? Potřebuji o tobě vědět víc." nad touto otázkou som sa nikdy nezamýšľala. Neriadim sa podľa nejakých citátov alebo mott. Ale poznám jeden, ktorý sa mi páči. Vryl sa mi do pamäte, asi aj pretože je od John-a Lennon-a.
"Keď som mal 5 rokov, mamička mi povedala, že kľúčom života je šťastie. Keď som prišiel do školy, učiteľka sa ma spýtala, čo chcem byť, keď vyrastiem. Povedal som "šťastný". Povedala mi, že som nerozumel otázke. Ja som povedal, že ona nerozumie životu."
"John Lennon," povie Martin takmer šeptom. Potom sa opäť vypytuje.
"Ajsi šťastná?" tiež dobrá otázka.
"Snažím sa byť. Nie je to ľahké. Žijem skôr z povinnosti než pretože by ma to nejako extra bavilo. Aj ty, nie?" pokrúti hlavou.
"Jo, ale já chci dělat lidi šťastnými. Alespoň dokud nezjistím, proč jinak jsem tu."
"A máš pocit, že je to dôležité, že sa ti to darí, že je to podstatné?" položí notebook pred seba na stôl a povystiera sa.
"Kdyby lidé nebyli šťastní, nebylo by lidstvo. Zabili bychom se, protože bychom nechtěli žít v depresích a neustálém stereotypu. Nevím jak, ale podle mě tohle je věc, která výrazně ovlivňuje každého z nás. Kdyby byl Hitler šťastný a spokojený, asi by nezačala druhá světová válka. Tedy alespoň by ji nerozpoutal on."
"Ja som si myslela, že to bolo jeho nezvládnuteľnou túžbou po moci." prikývne ako keby som bola malým dieťaťom, ktorému práve vysvetlil, kde je babička po smrti.
"I to, samozřejmě. Ale když si šťastný a spokojený, dokážeš své přirozené nutkání a touhy lépe potlačit. Když máš špatnou náladu a nestačí ti, to co máš, respektive nemáš nic, si náchylnější k páchání zla a tvrdé dobývání svých snů." postavím sa na odchod. Martin pozrie na zlaté hodinky na svojej ruke.
"Už bude pomalu třeba jít. Uprav se, rezervoval jsem nám stůl v tom luxusním hotelu na konci Smokovce." prikývnem. Stále som trochu prispaná. Aj Martinove slová mi začnú dávať zmysel až po teplom kúpeli. Potom riešim problém s oblečením. Netuším, čo sa hodí na takúto príležitosť. Na spodku kufra nájdem červené šaty. Musela mi ich tam pribaliť Sisa, ja sama by som si to nikdy netrúfla urobiť. Už len zo strachu nie. Ten môj strach z nových vecí ma občas desí. Keďže nič vhodnejšie medzi svojimi vecami nenájdem navlečiem sa do tých šiat. Nemám tu ani vhodné topánky, čo si musím zapamätať aby som mohla Sise vynadať, že som ich nemohla aj tak využiť. Nakoniec sa obujem do čiernobielych conversiek, čo na prekvapenie nevyzerá až tak zle. Vlasy zopnem do jednoduchého vrkoča a zídem za Maťom do kuchyne.
"Páni. Jsi krásná." pousmeje sa a ja sa pridám. On má čierne obtiahnuté rifle, kožené topánky, biele tričko a modré sako. Vyzerá ako typický american boy.
"Aj tebe to sekne." vykročíme na cestu. Začne trochu popŕchať, aj napriek tomu, že máme dáždnik, necháme sa ofrkávať studenými kvapkami.
"Vždy ma dážď fascinoval. Z kade sa tá voda berie? Ako malá som hodiny sedávala pri okne. Upokojoval ma zvuk kvapiek dopadajúcich na parapetu. Predstavovala som si, že raz budem slávna hollywoodska herečka. Kráčam po červenom koberci, ruka v ruke s nejakým fešákom. Pri pohľade na moju dlhú večernú róbu padne každému sánka. Predajú mi cenu a ja budem ďakovať celému svetu. Budem jedinou nehasnúcou hviezdou." pozorujem okolitý svet a tak si poriadne neuvedomím, čo mi vyšlo z úst. Začnem sa červenať. Nechcela som Martinovi čokoľvek z toho povedať. Pozriem mu do tváre, milo sa usmieva a je evidentne pobavený.
"Takže sivždycky chtěla být herečka?" prikývnem.
"Ako malá som chodila najprv na balet. Dodnes si pamätám ako sa mi všetky deti smiali, lebo som nebola najchudšia. Aj ten učiteľ to mojej mame vyhováral. Až keď som prišla domov s obrovským plačom, zamkla sa v kúpeľni a dve hodiny nechcela vyliezť, uznala, že by som tam nemala viac ísť. Potom som prešla na hudobnú. Dali ma na píšťalku. Po polroku, keď som sa nedokázala naučiť noty, ma z tadiaľ tiež odhlásili. Nebavilo ma to, nemám absolútne hudobný sluch. Tak som nakoniec zakotvila v dramatickom krúžku. Tam mi to šlo, aj ma to bavilo. Dostávala som hlavné role a tak. Ale keď som sa rozhodovala na akú strednú ísť, odmietla som konzervatórium. Išla som na gymnázium a študujem to, čo ma skutočne baví." vyrozprávam mu stručnú verziu svojho detstva.
"Podle mě bys byla skvělá herečka. Tedy máš na to předpoklady. Alespoň, co tě znám." mierne sa pokloním. Prichádzame k hotelu. Pri vstupe do reštauračnej časti sa nás ujme čašník. Odvedie nás k stolu pri okne. Martin mi galantne odsunie stoličku a sám si sadne na tú oproti mne. Obzerám si krištáľové lustre, červený koberec a všetko akoby bolo ozdobené zlatom, samozrejme, nie je. Vonku sa zotmelo, takže vidieť len malú osvetlenú časť mesta. Čašník sa vráti s jedálnym lístkom. Maťo objedná červené víno a ja si zatiaľ prezerám menu. Nakoniec sa rozhodnem pre pečeného pstruha s hranolkami a šalátom. Môj spoločník si dá kung-pao s ryžou. Obaja si prezeráme okolitých návštevníkov. To máme asi spoločné, sledovanie ľudí. Maťo sa prudko otočí a hľadí na mňa.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Zac = Majitel Blogu :* :) Zac = Majitel Blogu :* :) | Web | 18. dubna 2014 v 17:50 | Reagovat

NA PÍČU BLOG TY KURVO ZKURVENÁ NEDODĚLANÁ, SHOŘÍŠ S RODIČI V PEKLE :-*

2 Nataly Nataly | 18. dubna 2014 v 18:32 | Reagovat

[1]: Ehm.. nerada zasahujem niekomu do jeho osobných názorov :D :D, ale neviem kto je tu "nedodělaný" :D ;)

3 Nataly Nataly | 18. dubna 2014 v 19:34 | Reagovat

Ináč Zuzi zase raz skvelá kapitola ;) ja by som asi tiež skončila s converskami :D alebo teda čínami za 5€ :D.. Čakám na ďalšiu časť :)

4 Zuzka Zuzka | E-mail | Web | 19. dubna 2014 v 18:33 | Reagovat

[3]: aj za 2,50 nájdeš :D :D :D ako ja :D

5 LinDa LinDa | Web | 19. dubna 2014 v 20:10 | Reagovat

Som rada, že to prišlo :D :D Táto časť, ktorá sa mi fest páči :D A som rada, že jej obľúbený citátik je práve tento. Lebo aj ja ho mám rada :D No viac sa mi páči v angličtine. Lebo keď je v angličtine, môžem si predstaviť ako ho sám Lennon vyslovuje. :D Viem, mám veľkú predstavivosť.

Kráásna časť, wow :D Nemám slov. Už aby bolo pokračovanie.

[4]: pripojím sa k vašej debate :D Ja mám číňany na 3,50 a pochvaľujem si ich :D Ale už sa im zodiera podrážka.

6 yoshikuni-pise yoshikuni-pise | Web | 20. dubna 2014 v 15:52 | Reagovat

krásná kapitola

7 Jossie Jossie | E-mail | Web | 28. června 2014 v 18:58 | Reagovat

Mohol by to byť zaujímavý pocit, keby o mne niekto chcel napísať knihu a povedal mi to, čo povedal on jej. Musela sa cítiť príjemne polichotená, keď jej to oznámil. :D Pekná kapitola inak, čítam trochu oneskorene, ale doteraz som sa takmer nezastavila a na blog som ani len nemyslela, takže.. ale musím povedať, že veľmi pekná  kapitola, asi sa už opakujem, mno čo už. :) Milujem tie ich filizofické chvíle, čo ti poviem, sú podarené, tí dvaja sa rozhodne našli. Idem ja pokračovať v čítaní a možno to ešte dnes aj dočítam. :)

8 Zuzka Zuzka | E-mail | Web | 28. června 2014 v 19:02 | Reagovat

[7]: Jedného dňa sa možno dočkáš :) Som rada, že si späť, čo sa obiehania týka, lebo tvoje komentáry ma vždy potešia.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama