Víkend - kapitola 8

21. dubna 2014 v 19:02 | Zuzka |  Víkend.

"Čo je?" spýtam sa, "Som rozmazaná?" pokrúti hlavou. Otvorí ústa, no v tej chvíli sa pri našom stole zjaví nejaká žena. Má lesklé dlhé šaty ako na ples a výrazný make-up. Roztvorí náruč a nahlas vykríkne.
"Martin! Aké to milé prekvapenie! Ako je to už dlho? Päť - šesť rokov?" Maťo sa postaví a letmo ju objíme.
"Ahoj Barbara. Čo ty tu robíš? Myslel som, že si zakotvila vo Viedni." netvári sa nadšene.
"Nie, nie. Som tu len na pracovnej ceste. S manželom." pokýva prstom s veľkým strieborným prsteňom. "On tu mal nejaké obchodné rokovanie a ja som prekladateľka. Ale ty sa pochváľ. Kto je toto roztomilé dievčatko?" žena je extrémne afektovaná a jej úsmev až príliš sladký. Mám chuť jej vraziť za to oslovenie.
"To je Lucie." stručne vysvetlí Martin. Podáme si ruky. Barbara si ma pozorne prezerá a chichoce sa.
"Ja a Maťko sme boli zasnúbení. Predpokladám, že ti to nepovedal. Ale on si ani neuvedomuje o čo prišiel. A vy spolu chodíte? Ona totižto nevyzerá ako jedna z tých tvojich." raz akoby hovorila ku mne, potom sa správa ako keby som bola vzduch. Je naozaj nesympatická. Maťo si zhlboka vzdychne.
"Ne,my..." začne, no preruším ho. "Áno. Martin ma sem zobral na svoju chatu. Poznáme sa iba tak krátko, no je naozaj úžasný. Predpokladám, že ani vy neviete o čo ste prišli. Dokonca o mne píše knihu. Aj o vás nejakú napísal?" chytím ho za ruku a vyčarím čo najzamilovanejší úsmev. Nech si nemyslí, že je ona nejaká super. Barbare zmrzne úsmev. Za ruku ju chytí starší škaredý pán. To musí byť jej manžel. Povie mu niečo po nemecky a on na nás kývne.
"No, my už budeme musieť ísť. Som rada, že som ťa opäť videla. Maj sa." na mňa ani nepozrie. Hneď ako sa nám otočí chrbtom, pustím Martinovu ruku. S vyvalenými očami na mňa hľadí.
"No čo? Hádam si si všimol, že sa ti posmievala. Chcela som ti pomôcť. Okrem toho ma to pobavilo."
"Si fakt dobrá herečka." usmeje sa. Potom mlčí, no keďže naňho uprene hľadím, spustí.
"Je to jeden z mých životních omylů. Bylo to ještě na vysoké. Nechtěl jsem si ji vzít. Ale řekla mi, že je asi těhotná. Bylo mi divné, že si neudělala test ani nešla k doktorovi. Namísto toho mě vzala k rodičům, který mě donutili slíbit, že si ji vezmu. Měla prsten, byl termín. Přinutil jsem ji jít k doktorovi, nakonec se díkybohu ukázalo, že těhotná není. Mohl jsem tedy couvnout a byl to dobrý krok. V životě bych s ní nevydržel." stále nechápem.
"Prečo si s ňou vôbec bol, keď si ju podľa mňa nenávidel?" mykne plecami.
"Protože jsem nechtěl být sám. A ona ti dokázala vnuknout pocit, že nejsi sám, ba dokonce, že si někdo důležitý. A ten pocit jsem díky rodičům nikdy předtím necítil." prikývnem. Čašník nám donesie jedlo. Ticho si ho vychutnávame. Zazvoní mi mobil. Je to Marek. Netuším, čo chce.
"Klidně to zvedni." a tak aj urobím. I keď to chce poriadnu dávku sebazaprenia.
"Haló? Luci, jsi to ty? Jsem tak rád, že tě znovu slyším. Jak žiješ? Nechceš se setkat? Klidně i dnes večer, uvědomil jsem si, jak strašně mi chybíš. Promiň mi to všechno. Dej mi ještě šanci." aj keď ho nevidím, už z jeho hlasu vycítim, že klame. Pravdepodobne niečo potrebuje, najskôr peniaze.
"Nie nemohli by sme sa stretnúť. Ani dnes, ani inokedy. Neodpustím ti, si obyčajný klamár. Okrem toho, tie peniaze, čo chceš dostať nemám, takže si nájdi niekoho iného. Prajem ti pekný večer a už ma neotravuj." zložím. Sama som prekvapená, aká silná som bola. Snažila som sa o čo najchladnejší hlas. Možno to spôsobila prítomnosť Martina, pred ktorým som chcela byť silná. Ten sa na mňa zaujato pozerá.
"To je na dlho." odpoviem mu, na jeho nevyslovenú otázku.
"Já mám čas." mykne plecami a usmeje sa. Ja sa nadýchnem a vyrozprávam mu svoju love story.
"Stretli sme sa vďaka tvojej sestre minulý rok na Silvestra. Bol milý, pekný, zábavný. Namotal ma rečičkami a ja som mu to ako sprostá všetko hltala. Ale občas som mala pocit, že to bolo skutočné. Po asi troch či štyroch mesiacoch som začala cítiť nejaký chlad. Stále sme sa hádali a on už o mňa nejavil taký záujem, i keď sám to nepriznal. Neskôr mi povedal, že potrebuje nejaké prachy, aby som mu pomohla. Išla som za ním do jedného baru, aj s peniazmi. Keď som ho zbadala v náručí nejakej vyprsenej pipky ostala som šokovaná. Spýtala som sa barmana kto je to. Povedal, že Mike s frajerkou. Odišla som. Potom prišiel ku mne domov. Bol opitý a naštvaný. Vysvetlila som mu, že je koniec, že s takým klamárom a hajzlom nechcem maž nič spoločné. Nechcel odísť, a keby neprišla Sisa s nejakým kamošom asi by ma pekne dobil. Na druhý deň si to prišiel vyžehliť. Hovoril, že ma stále miluje, a že tá baba bola len úlet na jednu noc. Našťastie som sa spamätala a neverila mu. Kamarátka potom zistila, že ide v nejakom nelegálnom kšefte a má stále milenky. Proste magor. Čo som počula je z neho alkoholik alebo hráč. Podľa mňa oboje. Raz za čas zavolá, či nemám požičať peniaze. Ale neopovážil by sa, prísť za mnou a čokoľvek mi urobiť." Martin sa tvári vážne a pozorne počúva.
"To mě mrzí. Nechápu jak se takhle může někdo chovat. Ty jsi výjimečná žena a..." preruším ho.
"Prestaň. Netúžim po ľútosti ani ničom podobnom. Veľa ma to naučilo a som za tú skúsenosť vďačná. To je všetko." prikývne.
"Předpokládám, že tím myslíš, že nemáš věřit chlapům." obaja sa zasmejeme.
"Tak keď ste takí arogantní namyslení idioti, čo máme my ženy robiť? Jediným riešením je vás ignorovať a neveriť vám." zdvihne prst a odkašle si.
"Náhodou je statisticky dokázáno, že častěji lžou ženy než muži. Vy jste takové slepice, že si lžete i navzájem. To bychom mi muži na základě bro-kódu nedokázali."
"Dovoľ mi zasmiať sa. My si klameme pre dobro tej druhej, zásadne. A vôbec, nehádž ma do skupiny s tými pipkami, ktoré nevedia kde je sever." obaja sa smejeme. Aj napriek tomu, že by ma malo jeho správanie prinajmenšom urážať, viem, že má pravdu. Cítim sa v jeho spoločnosti dobre. Čašník prinesie účet. Martin si ma opäť vtipne doberá, keď vyberá peniaze z peňaženky.
"Toto je asi poprvé, kdy žena, normální žena, nechce na prvním rande platit." žmurkne.
"Ako iste vieš, sám si ma pozval, a tak je galantné aby si to aj zaplatil. A okrem toho toto nie je rande!" priznávam, že sa mi tá predstava páči. Predsa je to kus chlapa.
"To tvrdíte vždy. Pravidelně se mi stává, že na prvním rande to pro ženu rande není, ale po dvou měsících randění to za první rande stoprocentně považuje." vstávame. Spýta sa či nechcem ešte zbehnúť na kávu, ale ja odmietnem. Hneď ako vyjdeme z hotela, ovalí ma príjemný večerný horský vzduch. Zhlboka dýcham a užívam si tento moment. Vonku už neprší, a tak kráčáme v úplnom tichu. Obaja máme ruky spustené pri tele, a tak sa občas stane, že sa dotkneme. Mám pocit, že to Martin robí zámerne, ale vždy sa odtiahnem. Nechcem aby to skončilo tak, ako chcela Sisa. Vrátim sa do Prahy plná novej energie a naučená na skúšku, ale rozhodne s ním nevleziem len tak do postele. Keď prídeme ku chate, chvíľu len stojíme a pozoruje jasnú oblohu.


Zdá sa mi, že vidím padajúcu hviezdu. Keď na ňu ukážem, Maťo pokrúti hlavou.
"To je jenletadlo." trochu mi to pokazí náladu. Padajúca hviezda by bola vrcholom romantického večera. Romantického večera? Zarazím sa. O čom to tu premýšľam? Ja nebudem len ďalšou v poradí. Rýchlo vleziem dnu. Napustím si pohár vody a opriem sa o kuchynskú linku. Skontrolujem si telefón. Na facebook-u nič nové, čo ma neprekvapuje. Nikdy tam nič nie je. Mám však zmeškané hovory od mamy a Sisi. Nechce sa mi volať naspäť a odpovedať na množstvo zbytočných otázok. Som v pohode a šťastná. Vrátim sa naspäť za Maťom. Stojí otočený chrbtom ku mne a od jeho hlavy stúpa dym.
"Nevedela som, že fajčíš." mykne plecom a usmeje sa. Natiahne ku mne ruku s cigaretou.
"Je to dobré na nervy." vezmem si ju a potiahnem. Čakala by som, že sa budem dusiť, keďže nepatrím k fajčiarom, ani tým príležitostným. Nič mi však nie je. Cítim ako mi pracujú pľúca. V tichu tam stojíme. Zazvoní mu telefón, rýchlo mi podá cigaretu a ja si znova potiahnem. Martin zdvihne.
"Hi...Yes...No, no...That's not truth...I'm working and I know....Are you serious? So try to write it by yourself, hm? ... I have just great ideas.....I don't care, ok? I'm writing because I like it not because you want me to write!....Bye Danny!" nahnevane si pchá mobil do vrecka. Medzičasom som dofajčila cigaretu a tak si vytiahne druhú. Tentoraz mi ju neponúka. nič nehovorí. Som zvedavá, čo sa stalo, ale nechcem ho dráždiť otázkami. Nakoniec sa, ako som predpokladala, rozhovorí.
"Víš jaké je psaní těžké, když se na tobě pokoušejí všichni vydělat? Za poslední rok jsem napsal pět knih. Ano, jsou moje. Vycházejí z mého srdce? Ani náhodou. Nenechají mě na pokoji. Danny je skvělý kámoš, ale když se hodí do obleku jsem pro něj jen věc na získávání peněz. A vydavatelstvím už dávno nejde o kvalitu knihy. Pokud má atraktivní obal, název a jméno autora můžeš psát i o mytí záchodu a bude jim to jedno. Svět je tak hloupý ..." potom hodí ohorok na zem a pošliape po ňom.
"Nejdeme dovnitř? Jsem unavený, asi si půjdu lehnout." prikývnem. Spolu prejdeme až k naším izbám na poschodí. Zastaneme oproti sebe. Skloní sa a dá mi pusu na líce ako malý chlapec prvému dievčaťu, do ktorého sa zamiloval. Zapýrim sa.
"Děkuji za krásný večer." zašepká a odíde do svojej izby. Chvíľu tam stojím len tak. Keby tak tušil, akú mám chuť ho pobozkať. Ale musím to potlačiť. Prišla som sem študovať, nie sa zamilovať. Ale istá chémia medzi nami funguje, premýšľam pri čistení zubov. Potom sa pokúšam v posteli ešte sústrediť na učenie. Už viem viac ako šesť z deviatich strán. No dnešok bol z nepochopiteľného dôvodu náročný a ja som strašne ospalá. Aj napriek tomu, že je iba osem hodín sa ponorím do ríše snov.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 LinDa LinDa | Web | 23. dubna 2014 v 19:14 | Reagovat

Hmm, dobre, že medzi nimi funguje chémia :D :D
Táto časť sa mi veľmi páči. Ty píšeš vždy tak premyslene, a ja tam hodím prvé čo ma v tej chvíli napadne :( Dúfam, že toto zlé obdobie prejde, a budem mať opäť náladu písať :D

Teším sa na ďalšiu časť, mám taký pocit, že už ho pobozká ;)

2 Nataly Nataly | 28. dubna 2014 v 17:46 | Reagovat

Dobre to vykryla s tou ženskou :D! Super časť už sa to robieeha snimi ^_^ :D

3 Jossie Jossie | E-mail | Web | 28. června 2014 v 19:09 | Reagovat

Krásna kapitola. Veľmi sa mi páčila jej vynalizavosť, akou sa Martina zastala a prinútila jeho bývalú snúbenku stíchnuť, naozaj by z nej bola dobrá herečka. :)
A ten koniec tiež nemal chybu. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama