4 odseky.

14. srpna 2014 v 19:20 | Zuzka |  Diary.
K dažďu patrí zelený čaj a k búrke horúca čokoláda. A keďže u nás práve prší, tak v rámci zachovania logiky pijem čokoládu. Je to ako so svetom, všetkom naopak. Mám chuť písať. Povedať svetu niečo inteligentné, múdre a nedokonale dokonalé. Včera v noci, keď mestom prechádzala tá úžasná búrka som len tak stála pri okne v kuchyni na druhom poschodí paneláka, v ktorom býva moja stará mama a v ktorom som strávila tri posledné dni. Stála som tam a sledovala ako sa každú chvíľu obloha zafarbí namodro a osvieti celé mesto. Nevidela som priamo blesky, keďže bolo kompletne zamračené. Zato som počula fučanie vetra a hromy sprevádzajúce každé zasvietenie oblohy. Akoby sa na nás nejaká väčšia sila hnevala. Svet-ľudia sa tvária ako to najsilnejšie, ale potom zafúka a spadne pár stromov, z čoho vznikne kalamita a už sme stratení. Ako je možné, že ľudia sú tak strašne naivní? Namiesto toho, aby sme sa spoločne snažili problémy, ktoré sa týka prírody aj nás- ľudského druhu riešiť, vytvárame ďalšie a tvárime sa, že máme všetko pod kontrolou. Dávam súčasnému svetu dvadsať rokov....

Minule sa mi stalo čosi divné. Normálne som sa pozorprávala so svojou mamou. Myslela som, že sme si tak vzdialené, že ma nepochopí, ani kebyže jej poviem, že na večeru chcem ovsenú kašu. Lenže, možno nie sme z iných planét. A možno sa naše planéty pri otáčaní po osi aspoň na chvíľu priblížili. Povedala som jej o strachu, ktorý je silnejší a silnejší každým dňom. Bojím sa konca prázdnin. Som taký strachoput až sa hanbím. Vždy som si predstavovala aká bude stredná úžasná. Tešila som sa, že vypadnem zo sveta malých detí, ktoré sa cez prestávky rozprávajú o WOW-ku alebo riešia, kto komu povedal krava. Lenže, čím je to bližšie tým viac sa bojím a nechcem tam ísť. Proste je mi až zle od žalúdka, keď si mám predstaviť, že ráno sadnem na autobus do nového prostredia. Čo ak hneď v prvý deň poviem alebo urobím niečo totálne trápne (v mojom prípade skoro stopercentne isté)? A keď si pomyslím, že tam so mnou nejde nikto z mojich blízkych, alebo aspoň ľudí, s ktorými viem o čom sa mám baviť. Z triedy ideme na to gymnázium piati - Domina, čo je otrava aj keď ju mám celkom rada, Verona, na ktorú som v podstate alergická pre jej príšerný narcizmus, Natália, ktorá je buď úplne blbá alebo sa len snaží nasrať všetkých naokolo a David. Presne ten chalan, do ktorého som už asi štyri roky bláznivo zamilovaná a aj keď ma má úplne v paži, vždy keď ho vidím moje srdce chce explodovať, tak sním mám stráviť ďalšie štyri. Niežeby som chcela zapadnúť a byť s každým kamarátka, ja chcem skôr splynúť a aj s tým by mohol byť u mňa problém. Tak o tomto všetkom som povedala mame. Tá mi povedala, že vie čo cítim, lebo ona tiež išla jediná na zdravotnú a nakoniec si tam našla kamarátky na celý život. Povedala, že možno práve pretože sa tak bojím, tak to dopadne úplne naopak a teda dobre. Vraj nemusím byť hviezdou triedy a miláčikom učiteľov (to ani nechcem), hlavne nech to tam prežijem v zdraví a šťastí. A ona nepochybuje o tom, že sa mi tam bude dobre dariť. Teda úprimne, niežeby mi to nejak pomohlo a upokojila som sa. Potešilo ma však, že sme konečne pokecali. Viete ako matka s dcérou. Na to proste nie som zvyknutá. Už mi niekoľkokrát vravela, že sa správam akoby som mala celú svoju rodinu na háku a akoby ona, ako moja matka, ani neexistovala. Priznávam, možno som to robila. Lenže keď som sa sňou chcela baviť, akoby o to ona nestála. Pravdepodobne sa nič podobné ešte dlho nestane, ale aj tak mi to vyčarilo úsmev. Normálne na to aj myslím. Akoby som aspoň na chvíľu našla stratenú mamu. Znie to prehnane? Viem....

Pre ľudí v mojom veku je radosť, keď ich rodičia pustia na žúrku, dostanú nový mobil alebo nepozorovane ukradnú nejaké prachy. Lenže ja som iná. Radosť si robím, keď som obklopená knihami. A vďaka úžasným zľavám v Martinuse do mojej súkromnej knižnice pribudnú ďalšie tri tituly. Nedokážem sa tejto drogy v podobe kníh vzdať. Fantasy, biografie, romány, detektívky....to všetko mi vnáša do života nové nepoznané veci. Keď sa ráno zobúdzam a večer zaspávam som nadšená, lebo prvé čo vidím, je kniha položená na mojom stole. V poslednej dobe som veľa nenačítala, bolo to pretože som mala rozčítanú knihu Via Mala, do ktorej som sa pustila hlavne kvôli otcovi, ktorý povedal, že ho veľmi zaujala. Ale ja som nemala na čosi také náladu. Možno raz. Ale teraz som bola v knižnici a vrátila sa s tromi knihami. Jednu mám rozčítanú a jednu som dostala na meniny. Tri som si objednala. To po spočítaní činí 8 kníh, ktoré ma čakajú a na ktoré sa teším ako malé dieťa na Vianoce. Pre mňa neexistuje nič krajšie ako knihy. Vôňa stránok. Únik pred realitou. Keď niekoho nazvú knihomoľom je to preňho možno urážka. Ja to vnímam ako pochavalu a tento titul nosím so vztýčenou hlavou.

Chcela som zdeliť svetu niečo inteligetné. Zase to nevyšlo. Tak možno nabudúce :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ta "neviditelná" :) Ta "neviditelná" :) | Web | 14. srpna 2014 v 19:53 | Reagovat

stou naivitou lidí souhlasím! místo toho, aby jsme ty problémy řešili je přivoláváme. Uvidíš, že prvák si užiješ! já jsem se taky dost bála, a já se bojím ještě teď konce prázdnin:/ ..jo ten pocit, když ti srdce exploduje vždy, když ho vidíš, tak ten znám. Zrovna něco takového prožívám a musím říct, že ani nevím jestli je mi do smíchu nebo do pláče. Protože je zadaný, ale pořád se na mě tak hezky směje..motá mi hlavu, a já nevím jestli si mám někdy něco od toho slibovat , nebo ne:( Já mám taky ráda knihy, moc. Ta vůně novoty, ten útěk od reality..vytváření vlastních myšlenek z příběhu. Ta představivost..no prostě knížky jsou knížky a nevím co bych bez nich dělala:)) teď když se u nás kouknu kdo čte, tak to snad není nikdo, jen pár lidí..jinak všichni sedí od rána do večera na fb a slovo "knížka" ani neznají, což je dost blbí. Takže si napsala dost inteligentní článek! :))

2 Vivi Vivi | Web | 14. srpna 2014 v 20:46 | Reagovat

Jej tak to ma strašne teší, že si si s mamkou pokecala a ste si o niečo bližšie. S tou školou nemaj strach. Aj ja som sa bála, síce som išla s kamoškou do jednej triedy ale aj tak tam bol strach. Čo ked ma budu nenávidieť? a bla bla bla. A aj ked tam mam super kolektív, ajtak sa bojím- sporstá panická porucha.
Ale nie vážne, podla toho čo tu čítam vyznieš ako velmi inteligentný a vyspelý človek a tak sa nestratíš. Určite to bude dobré!

3 LinDa☮ LinDa☮ | Web | 16. srpna 2014 v 10:16 | Reagovat

Ale vyšlo to. Z tohto článku sa šíri inteligencia... hlavne z konca, kde sú spomenuté knihy. Aj ja ich milujem, len škoda, že ich mám doma málo. Požičiavam si ich buď od kamarátok, alebo z knižnice. Teraz cez prázdniny chcem hlavne dohnať povinné čítanie. Do knihy Kapitánova dcéra od Puškina som sa zamilovala ešte viac ako do Eugena Onegina :D
Je super, že si sa porozprávala s mamou a dala ti nejaké tie rady. Verím, že si si z toho niečo zobrala. Ja ešte stále zbieram odvahu porozprávať sa s mamou.
Tvoja má úplnú pravdu, netreba byť miláčikom učiteľov alebo obľúbená v triede....
Ja po tom ani netúžim, aj keď tak trochu som tým miláčikom :/ Hrrr, radšej byť neviditeľná.

4 galaxyyy galaxyyy | Web | 16. srpna 2014 v 16:26 | Reagovat

wau, napisala si velmi, velmi pekny clanok :) a to mas len 15 a pises takto skvele, vzdy ma to na ludoch prekvapi :) (niezeby som ich podcenovala, ale v dnesnej dobe.. si pre mna jedna z vynimocnych ludi, ak to tak mozem povedat :-D)

ja si svoje pocity pred strednou nepamatam, ale preslo to strasne rychlo :) .. a tiez som sa dost zmenila, aspon si to myslim..
a je to iste, ze s tymi ludmi budes v jednej triede?
ja som tam isla s mojou najlepsou kamaratkou a prezili sme (:-D), aj ked na gympel by som ja uz v zivote nesla -_-

ale neboj sa, nasla som si aj ja nove kamaratky, urcite to tak bude aj u teba, mozno dokonca najdes ludi, s ktorymi budes mat veeela veci spolocnych :) urcite sa viac ludi citi ako ty a je to uplne normalne, a ano, mozno je pravdou, ze vsetko bude ovela lepsie ako to ocakavas :)

a uprimne, ja teraz idem do prvaku tiez, ale na vysku, a idem uplne sama a bojim sa, no zaroven sa presviedcam, ze vsetko bude fajn :) tak dufam..

tiez nemam s mamou dokonaly vztah, teda neviem ci by som to mohla nejak aj nazyvat, neviem..

a knihy :) ... kiezby som vzdy mala cas a chut na knihy..

5 Dominika Dominika | Web | 17. srpna 2014 v 20:16 | Reagovat

Stredná, hmm?
Chceš počuť tajomstvo? Dobre.. asi to až také tajomstvo nebude, ale tiež mám z druhého septembra strach.
Neustále si opakujem. Je to nový začiatok. Úplne nový začiatok (možno preto, že ja tam nepoznám vôbec nikoho. Buď rada za tých 4 ľudí, nech sú akýkoľvek). Vopred novej budúcnosti, chápeš? Všetko čo bude ešte 1. septembra realitou toho 2. môže zmiznúť. Nová škola, nové mesto, nový človek, nový začiatok :-)

6 ×Ani× ×Ani× | Web | 19. srpna 2014 v 16:35 | Reagovat

ahoj mas moc pekny blog a tie obrazky v menu :D

7 Narween Black Narween Black | E-mail | Web | 21. srpna 2014 v 14:27 | Reagovat

Poviem ti tajomstvo ? Aj na strednej sa ľudia rozprávajú o WOW-ku... ale neriešia kto komu povedal krava (len výnimočne... okej, priznávam, riešia to, fuck it), riešia kto s kým spí. Skvelá to zábava. Myslela som si (oh, naive me)že ľudia na strednej už budú vyspelejší, nebudú sa obhadzovať šupkami z mandarínky a pod. Nie... stále sú všetci tými istými deťmi ako na základnej... bola som trpko sklamaná :D
Taktiež som sa prvého dňa na strednej hrozne bála, nakoniec to však nebolo také hrozné pretože vysvitlo, že sú vystrašení všetci :D
Neboj, bude to v pohode (hlavne sa snaž nestratiť...)

8 Katka Katka | E-mail | Web | 25. srpna 2014 v 14:08 | Reagovat

Já jsem se prvního dne na střední určitě taky bála, šla jsem tam vlastně jen se spolužačkou z druhé třídy, se kterou jsem se znala jen od vidění. Musím říct, že ze základky se nevídám s nikým, ale na střední jsem našla kamarádky snad na celý život. Podobné to bylo i později na vysoké. Člověk se bojí, ale pak se to nějak zvládne a navíc je někdy fajn začít někde s čistým štítem :-)

S tím čtením tomu naprosto rozumím, já začala už v první třídě a hlavně na základce jsem přečetla desítky knih. Jenže když přišla vysoká a člověk pořád kouká do skript, tak nějak opadla i chuť a tak jsem četla míň a míň. V práci je to teď ještě horší, přijdu domů úplně mrtvá a tak na nějaké čtení nemám ani pomyšlení, snažím se aspoň v metru, ale není to ono a docela mě to mrzí. Mám tolik knížek, které bych chtěla přečíst...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama