Wrong question.

7. srpna 2014 v 20:38 | Zuzka |  Time for thinking.
Jedno upršané poobedie (nepamätám si ktoré, keďže skoro každé poobedie prší) som sedela za svojím stolom. Je z dreva a vyrobil ho ručne môj zručný, šikovný a úžasný tatko, rovnako ako zvyšok zariadenia v 'detskej izbe', ktorú zdielam so svojím o rok a dva mesiace starším bratom. Moja rozheganá stolička na kolieskach už má tiež čo-to odžité, takže keď sa opriem, vylejem na seba kúsok zeleného čaju s pomarančom a zázvorom, ktorý som si pripravila do svojej sklenenej šálky. Hneď ho zase položím na stôl a z červeného šuplíka vytiahnem svoj denník. Ten má modrú farbu a je formátu A5. Mám z neho radosť, lebo je nový a konečne mi nebude vadiť kovová špirála držiaca môj starý denník pohromade. Zo stojana na perá, ceruzky, pastelky, nožnice a všetko možné vytiahnem pero a ponorím sa do písania. Baví ma to. Ak je miesto, kde môžem byť skutočne ale skutočne úprimná, potom je to môj denník. Ani blog, ani moja rodina a priatelia nie sú tak bezpečným miestom pre moje názory a myšlienky ako ten zošit. Je to môj tajný najlepší kamarát. Všetko ma už desne serie, takže píšem ako o život. A zrazu, keď som na konci stránky sa zamyslím. Doteraz som si stále, dookola kládla otázku - Who I Want To Be? Lenže pozor, dámy a páni! To bola chyba. Obrovská, enormná, hlúpa chyba. Pretože nepoznám ani odpoveď na otázku, ktorá je asi dôležitejšia - Who I Am? Netuším.

Okrem tých všeobecne známych faktov akože som dievča, mám pätnásť a blablabla. To predsa vedia aj ľudia, ktorý ma poznajú len tak letmo. Lenže neviem kto som vo vnútri. Som bláznivá romatintička? Odporný pesimista? Nudný realista? Chcem vedieť, či ma majú ľudia radi. Hnevám sa na rodičov, lebo neakceptujú kto som. A pritom to sama neviem. Puberta je o hľadaní smeru. O hľadaní svojej osobnosti, stála premena. Lenže mne sa nezdá, že by som sa za posledný rok nejak extrémne zmenila. Z vnútra. I keď mi to rodina hovorí. Ale ak som sa aj zmenila - som lepšia než som bývala? Viem kým nie som. Už nie som to panovačné, sebecké, úbohé, tučné, urážlivé dieťa aké som bola na prvom stupni základky. Prestala som riešiť veci, do ktorých ma nič nie je. Ak sa o niekoho alebo niečo zaujímam tak len zo zvedavosti, úbohej ľudskej vlastnosti. Viem, že nie som ani nijak svätá a nesekám dobrotu. Nadávam, klamem, ohováram, odvrávam, neverím v Boha, autority, ľudí. Snívam viac ako treba. Som divné stvorenie, vydávajúce rôzne zvuky uprostred debaty s rodičmi. Snažím sa pôsobiť ľahostajne, aj keď vnútri mi trhá srdce. Chcem byť vtipná, aj za cenu totálneho strápnenia sa, lebo tak ma budú mať ľudia určite radšej ako keď spoznajú kto som (ale samozrejme, ľudom na ktorých mi skutočne záleží ukazujem a hovorím všetko). A opäť sa dostávame k tomu, že neviem kto som. Nie som človek, opísateľný v pár vetách. Som z každého rožku trošku. Viem, že moje názory by mnohých pobúrili, pretože nemôžete povedať, že treba zabiť polovicu planéty, len tak. Zistila som, že nemôžem povedať, že nedokážem mať človeka po dvoch týždnoch rada. Tiež asi nie je najvhodnejšie byť úprimný vo veci názoru, či je niekto sprostý alebo nie. Nedokážem občas klamať. Rada sa hádam, aj keď možno nemám pravdu, pretože sa v tom vyžívam. Neviem, čo viac ku mne dodať. Som škaredá osoba. Viem to. Nie som dobrý človek. Niežeby som bola zákerná, ale podľa ideálov dobrého človeka, ktoré sa teraz uplatňujú nie som vhodná. Ale som stým zmierená. Takže hádam sa mi na otázku vyššie položenú jedného dňa podarí odpovedať. Chcela som celým článkom len zistiť niečo viac o sebe a zároveň o tom podať výpoveď svetu, ktorý nestojí o mňa, rovnako ako ja nestojím oň.

Ak ste to vydržali sem, môžete ma v komentároch 'poľutovať' (i keď si ju ani nezaslúžim) a zahrabať dobrými radami, ktoré by ste k tejto téme mali.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Narween Black Narween Black | E-mail | Web | 7. srpna 2014 v 22:09 | Reagovat

Takúto dilemu riešim aj ja... neviem kto som. Kríza identity ? Dlho dlho dlho som sa skrývala za to, že som Narween Black, kto ale som v reálnom živote ? Netuším. Uff... viem ako sa cítiš a kľudne ťa poľutujem. Nuž, s rodičmi to nikto nemá ľahké... Dobré rady nemám, môžem ponúknuť len súcit a rameno, na ktorom sa môžeš vyplakať. A zamilovala som sa do predposlednej vety tvojho článku :3 Držím palce.

2 Vivi Vivi | Web | 8. srpna 2014 v 14:21 | Reagovat

Tak ak si škaredý človek, tak som škaredá aj ja aj plno mojich blízkych. Lebo podobné "maniére" mám aj ja. A väčšina ludí. Niesi divná, si človek a každý je iný a to je to pravé že niesme všetci rovnakí ako cez kopirák. Minule mi dala terapeutka otázku, že mám popíásať seba 3 vetami. Ale svoj charakter, povahu a vážne to je tažké ja som to dokonca nezvládla vôbec. Takže tebe sa to podairlo skvele:)

3 Ta "neviditelná" :) Ta "neviditelná" :) | Web | 8. srpna 2014 v 20:52 | Reagovat

mě se slovenština líbí :D a hlavně písničky :33 taky jsem měla deník, kvůli tomu, že to zůstane v utajení a na papíře :) já taky vlastně nevím ani kdo jsem. A nejsi stvoření. Já taky někdy lžu a tak..ale to jenom opravdu když je to hodně potřeba :( :) si strašně hodná holka! :)

4 LinDa☮ LinDa☮ | Web | 8. srpna 2014 v 21:12 | Reagovat

Ja si namiesto otázky "kto som?" pokladám otázku "čo tu vlastne robím?". Zatiaľ som nenašla zmysel života a ani to ako spraviť svoj život krajším a zaujímavejším. No viem, že večným skrývaním to nenapravím, :( ale ešte zhorším.
Páči sa mi to, že chceš byť za každú cenu vtipná. Ja chcem byť skôr vážna, ale nakoniec som arogantná :)
Písanie denníčka je supeer. Schvaľujem to. Sama som si kedysi písala denník do zeleného zošita :) Ale potom som zistila, že sa ho bojím. A že sa možno až priveľmi bojím toho, že sa mi tam bude niekto hrabať. :) Som divná, viem.

PS: ďakujem za pochvalu nového dizajnu. Som strašne rada, že sa ti páči a že sa ti ku mne hodí :) Dokonca aj ja si to myslím, po prvý raz :)

5 Lara Lara | Web | 8. srpna 2014 v 21:21 | Reagovat

často si túto otázku kladiem aj ja, ale nikdy som k ničomu rozumnému nedospela :D mám pocit, že to nie je ani možné...vedieť sa definovať, veď človek sa tak či tak s vekom mení a kým príde na to kým bol kedysi už to dávno nemusí platiť a celkovo dokážeme povedať kto sú ľudia okolo nás? vieme ich len opäť akosi opísať, ale k presnému zneniu sa asi nedopátrame...a k tomu, že nie si dobrý človek? a kto ním je? myslím ozaj dobrý ten ideálny? každý máme svoje zlé stránky, niekto viac niekto menej, ale máme, pretože svet nehrá na čiernu alebo bielu, je to len akási spleť odtieňov šedej a stavím sa, že je ich viac ako 50 :D

6 Ta "neviditelná" :) Ta "neviditelná" :) | Web | 10. srpna 2014 v 18:13 | Reagovat

jsem ráda, že se ti citáty a moje vlasy líbí :) snad jednou tu otázku "kdo jsem" vyřešíme..jinak ty krátké vlasy ti sluší :)

7 ♕ P3ťulk5.blog.cz ♕ P3ťulk5.blog.cz | E-mail | Web | 10. srpna 2014 v 19:23 | Reagovat

Super článek, nemám slov... O.o

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama