4. deň - Aké si bola dieťa?

19. října 2014 v 22:00 | Zuzka |  30 days.
Zlaté, milé, rozkošné. A to všetko sedí aj teraz :D Dobre, trápny úvod by sme mali. Čo sa týka môjho detstva mám z neho zmiešané pocity. Na jednej strane naň rada spomínam, pretože bolo v rodinnom kruhu a harmonické. Na druhej strane, ja som bola príšerná. Asi tak po druhý stupeň základnej školy, som bola povahovo totálne dole. Príšerná. Desí ma, že si to niekto pamätá, lebo sa za svoje správanie v tej dobe strašne hanbím. Ale zoberme to pekne zaradom ...

http://anitram.files.wordpress.com/2014/04/dievcatko-usmev-anjelik-178212.jpg?w=300&h=187

Jednej slnečnej nedele pred šestnástimi rokmi sedel istý chlap na schodoch a čakal na sestričku, ktorá nie a nie prísť. Nakoniec sa predsa len zjavila a oznámila mu, že jeho druhé dieťa je na svete a je to podľa očakávania dievčatko. Otecka už nebavilo sedieť a čakať a bol teda veľmi šťastný z tejto správy. Dni a mesiace plynuly a z malého dievčatka sa stávalo neposedné dievčisko. Stále niečo robilo a vymýšľalo, dlho pri jednej činnosti nevydržalo. Dievčatko bolo veľmi spoločenské a rado všetkých buzerovalo a rozkazovalo. Táto charakteristická črta ju sprevádzala veľmi dlho. Na druhej strane bola milá, uvravená a citlivá. Rada sa hrala so svojimi bábikami, svojimi dvoma imaginárnymi priateľmi Pikom a Nanom (nikto nikdy nezistí prečo sa tak volali) a svojím starším bračekom. Boli to deti vďakabohu milované. Dievča dodnes spomína ako sa naháňali v obývačke a ona si rozbila hlavu o krbovú dosku, alebo ako vonku na záhrade stavali iglu. Dokonca sa aj usmeje. V škôlke sa jej tiež páčilo. Bola obľúbenkyňou všetkých pani učeteliek, pretože bola veľmi zodpovedná. Teda až na pár výnimiek ako rozbitie spolužiačkynej hlavy o stenu (samozrejme nechtiac). A tiež si spomína na svoju prvú lásku a zážitky s ňou spojené, ktoré sú však tajomstvom, pretože by ľudia na okolo razom zmenili pohľad na toto perverzné dieťa. Prišiel čas ísť do školy. Dievča sa rozhodlo z neznámych dôvodov, že si vybuduje autoritu a tak sa tvárila akoby bola kráľovnou triedy. A pritom si z nej každý robil srandu. Ľudovo povedané, všade sa pchala, bola ukecaná, panovačná, otravná a neznesiteľná. Vďakabohu, prišiel zlom a ona sa začala kamarátiť s ľudmi, ktorý boli iní, lepší. Počiatkom druhého stupňa základneju školy sa dievča stalo tichou, milou a nezainteresovaniou žiačkou, ktorá sa snažila nestarať sa do ničoho, okrem svojich kamarátov. A v takomto trende základku aj opustila a teraz bojuje ako sa dá. Stále sa baví so "vzduchom", stále je bucľatá a ukecaná. No na druhej strane asi aj tichá a skromná. Dúfa, že detstvo ešte nemá za sebou....

Toť story môjho života. Neviem, čo viac vám povedať. Som za svoje detstvo rada, aspoň mám na čo spomínať. A aj napriek tomu, aká som bola, by som ho nemenila. Možno práve preto kým som bola, som dnes tým kým som, a to v konečnom dôsledku, nie je až také strašné....dúfam ;)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Orida Orida | Web | 20. října 2014 v 8:32 | Reagovat

Detstvo je úžasná vec a kým ho máme, treba si ho užívať. Ja osobne som sa ho žiaľ vzdala pred dvoma rokmi, keď som nastupovala na vysokú. Ale stále v srdci tajne dúfam, že sa zo mňa úplne nevytratilo :)

2 LinDa☮ LinDa☮ | Web | 20. října 2014 v 16:00 | Reagovat

Och, mala si zlaté detstvo :) Podľa opisu. Veď kto by nechcel byť v skôlke milovaným dietaťom :D
Ja som bola neznášaná. Aspoň si myslím. Ale sama som si to zavinila, pretože som bola strašne živá, divná, perfekcionalistka, hnevala ma každá maličkosť ktorá nebola podľa mojich predstáv, kvôli jednej bábike ktorú mi mama nedovolila by som bola schopná hodiť sa z okna... nerada na to spomínam. Aj na to ako som chodila k psychiatričke. A to ma poznačilo na celý život...
Dúfam, že nevadí, že som tu opísala aj kúsok môjho detstva :D

S bratom ste boli určite zohraná dvojka :D
Naozaj si to krásne napísala :D

3 Narween Black Narween Black | E-mail | Web | 20. října 2014 v 22:23 | Reagovat

Hehe, ty si bola tuším úplne iné decko ako ja (žeby konečne niečo v čom sme rozdielne? Juch!), síce aj ja som bola milované dieťa ale, že by som bola panovačná, komunikatívna či mala rada škôlku... tak toto určite nie :D Napísala si to krásne, skladám pred tebou môj imaginárny kanárikovožltý klobúk :)

4 Betty Betty | E-mail | Web | 21. října 2014 v 6:41 | Reagovat

Rozhodne ťa nikto nebude súdiť podľa toho aká si bola niekedy v prvej triede :D. Ja som bola takáto v škôlke, v škole som už bola taká normálna, čo ja viem :D.
A inak, keď sme sa naháňali s bratom po bývačke ako malí, tiež som si rozbila hlavu o krbovú dosku :DDD. My sme boli taktiež milovaní a stále sme, mojich rodičov ľúbim. A keď si uvedomím, koľko detí nemalo šancu mať také detstvo, je to smutné.

5 Gil Gil | Web | 21. října 2014 v 10:08 | Reagovat

To je hezké, moc ráda jsem si přečetla :-)
Na dětství mám nádherné vzpomínky. Jsem asi pořád stejná.

6 That curly girl. That curly girl. | Web | 21. října 2014 v 22:56 | Reagovat

Každý z nás bol nejaký. Rebel, šedá myška, fiflena, rozmaznaný pošuk, atď. Koniec koncov, už je to za nami. Boli sme deti a o pár rokov si nikto nespomenie, iba my sami. :)
Tie mená Nano a Piko mi pripomenuli predpony z fyziky. :DD Tiež som mala imaginárnych priateľov. A tých veru bolooo.

7 Moma Moma | Web | 24. října 2014 v 20:22 | Reagovat

Vidno, že si bola besné dieťa ked si si rozbila hlavu :D ale však každé dieťa podľa mňa potrebuje mať minimálne raz niečo rozbité alebo zlomené, inak jeho detstvo nestálo za to :D. Nemáš detstvo za sebou pokiaľ to sama nedovolíš, ja som v tom veku ešte tak úplne nemala detstvo za sebou, človek je takým dospelým akým sa spraví sám. A je dobre že si tú povýšeneckosť prekonala, niektorým ľudm to ostane a to je teda zlé.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama