Landslide.

5. listopadu 2014 v 19:36 | Zuzka |  Diary.

Pripravte sa na rozpravu o tejto piesni. Ak sa vám to nechce čítať, choďte rovno na ďalší odstavec a ak sa vám nechce čítať ani ten, choďte na iný článok alebo rovno na internetové míle ďaleko od tohto blogu. Som tu a predstavujem vám pieseň, ktorá je prosto dokonalá. Čo si pod tým slovom predstaviť? Čo len chcete, len hlavne pochopte jej dokonalosť. Je silná, úžasná, krásna, myšlienkovitá, nabitá energiou a láskou. Aby som vás uviedla do obrazu. Títo dvaja, Stevie (speváčka) a Lindsey (gitarista) spolu kedysi chodili. Bolo to už dávno, no napriek ich rozchodu sa skupina nerozpadla a túto pieseň napísala Stevie práve v čase, keď sa rozišli. A viete čo ma na nej najviac uchvacuje? Že aj po 39 rokoch, nech si pustíte akékoľvek video na internete zistíte, že po tak dlhom čase, ju spieva s rovnakou energiou a láskou. Že na každom koncerte medzi nimi funguje chémia. Chémia, ktorú pocítite asi len raz za život. Prebehne medzi vami a niekým, kto možno nie je ten pravý alebo pravá, ale prebehne a zostane navždy. Presne ako medzi nimi. A to ma na tej piesni najviac udivuje a inšpiruje. Je proste úžasná, dokonalá a pre mňa jedna z najobľúbenejších, len mi trvalo asi rok než som to pochopila. Prečo ju sem teraz pridávam? Pretože mám na ňu náladu. Včera som pozerala rôzne vystúpenia z rôznych rokov a pri každom som plakala. Asi polhodinu, a nešlo to zastaviť. Aj takú moc má hudba :)

Asi som sa trochu rozpísala a nechcem vás unudzovať k smrti svojimi problémami a radosťami. Neviem čo sa so mnou emocionálne deje, ale niečo asi hej. Včera ráno som sa zobudila s plačom. Ako dieťa, lebo som nechcela ísť do školy, vstať ani nič. Lenže keďže už nie som dieťa, musela som sa rýchlo utíšiť, pretože keby to spozoroval niekto z mojej rodiny, pravdepodobne by boli prekvapení, čo za stvorenie emocionálne labilné a zcvoknuté to vlastne doma majú. A došiel mi zelený čaj, čo ma donútilo plakať aj večer. Ale netrápim sa pre to. Nič nestojí za to, aby som si pokazila deň, keď mám za sebou úspešnú odpoveď z chémie a písomku z neminy. Nič nestojí za trápenie, keď ostávajú dva dni do víkendu. Nič za nič nestojí. Filozofia života, kámo.


Určite som mala toho ešte kopu, čo na mysli. Ale keď som si sadla za tento prístroj, pohodlne sa usadila a usmiala sa na monitor (pretože mám vtipné pozadie, nie preto že som blázon (dobre, aj preto, že som blázon)), uvedomila som si, že nemám o čom písať. Nemám nič zaujímavé, čo by som ľudom chcela povedať. Teda ak nerátam všetky sťažovania, kvílenie, problémy, deprimujúce situácie alebo čosi podobného charakteru. Tak vám aspoň napíšem o svojom nádhernom popoludní. Niežeby som sa nemala čo učiť, ale jednoducho sa mi nechcelo. A tak som si uvarila čaj (vraj proti alergii na ľudí, čo je imidžovka riadna, ale chutí strašne), sadla do obývačky, zapla ntb, postavila pred seba knihu, spustila DVD záznam koncertu vyššie spomenutej kapely Fleetwood Mac a užívala si prítomný okamih, pričom som rekordných nulakrát myslela na niečo iné, než na to ako mi je dobre.


Na záver previerková otázka, ktorá ma práve napadla. Čo vravíte na tento (stále ešte pomerne nový) dizajn?

Vďaka za poroznosť. See ya next time!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Narween Black Narween Black | E-mail | Web | 7. listopadu 2014 v 19:54 | Reagovat

Neustále ma prekvapuje tvoj hudobný vkus :D Je proste skvelý! Tuším som ti stále nepoďakovala za to, že vďaka tebe som objavila Gaslight Anthem tak ti týmto ďakujem :)
Fleetwood Mac poznám, (nie je to tak dávno čo som závislačila na pesničke Rhiannon) aj keď musím priznať, že túto pesničku som počula asi prvýkrát. (Nad pesničkami plačem pravidelne, dnes ma rozplakali Queen, why not?) Ja väčšinou s plačom zaspávam, ráno som príliš zaspatá na to, aby som si uvedomovala, že by som mala byť smutná, pretože idem do školy :D A Kam zmizla alijaška mi stále leží na poličke neprečítaná... hanba mi!

2 LinDa☮ LinDa☮ | Web | 8. listopadu 2014 v 10:23 | Reagovat

Tento dizajn je nádherný :3 :3 Proste navodí takú domácku atmosféru a cítim sa príjemne, keď tu prídem :D
Pesnička sa mi celkom páči, ale keďže ju počúvam teraz prvýkrát, určite k nej nemám taký citový vzťah ako ty. No určité emócie tam cítim :3 Dosť silné emócie.
Súhlasím, že hudba dokáž rozplakať :3 Vyhŕknu mi slzy, keď počujem nejaké "peace and love" pesničky od Johna.
Inak, som rada že ti vyšli písomky. Len tak ďalej :) A neplač, nebuď smutná. Ak teraz nie je život dokonalý, raz aspoň trochu bude. Snaž sa nájsť niečo pozitívne na negatívnych situáciách. Mne to pomáha. :3

3 Betty Betty | E-mail | Web | 8. listopadu 2014 v 22:00 | Reagovat

Pesnička sa mi páči. Páči sa mi, ako si to s tou chémiou popísala.
Mne sa teda ešte nestalo, že by som sa zobudila s plačom, no občas s atak ráno zhrozím, že čo to musím ísť do školy a ako nechcem :D. A cez víkend sa zase občas zobudím s obavou, že musím ísť do školy ale nakoniec zistím, že je víkend. To je ten dobrý prípad.
A design sa mi páči :)

4 Vivi Vivi | Web | 10. listopadu 2014 v 14:16 | Reagovat

Pesnička hmmm... nooo nieje to môj vkus ale s tou chémiou a energiou na,koncertoch s akou spieva máš pravdu:)
Niesi labilný citový blázon neboj, ja plačem ešte pre viac malickosti hihi:) a páči sa mi tvoja fylozofia života:))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama