Keď záleží na postave.

27. ledna 2015 v 22:20 | Zuzka |  Time for thinking.
Mnohí nás v dnešnej dobe presviedčajú, že vzhľad človeka nie je dôležitý. Pritom častokrát ženy, ktoré to tvrdia sú chudé a krásne a muži, ktorí to tvrdia sa obzerajú po tých s veľkými prsiami a nádherným pozadím. V skutočnosti sa však ale 'škaredým káčatkám' nežije až tak jednoducho. Najmä v detstve a puberte nie.

Ako malá som si nepripadala nijak odlišná. Myslela som, že som rovnaká. Jasné, že som videla rozdiel, ktorý bol medzi mnou a ostatnými dievčatami, ktoré mali svojich nápadníkov už v školke. V skutočnosti som však bola celkom iná. Tučnejšia, pehavá a ryšavá.To je kombinácia, čo? Nebolo to jednoduché. Keď sme sa mali prezliecť do bazéna, vždy som sa strašne hanbila, pretože tie baby nemali žiadne pneumatiky na bruchu a nosili omnoho krajšie oblečenie, do ktorého som sa nezmestila. Potom prišla základná škola. Rozdiel sa ešte prehlboval. Všetky dievčatá okolo mňa boli chudšie, vyššie a krajšie. A ja som si to začala uvedomovať. Uvedomila som si, že moja objemnejšia postava je nielenže obmedzujúca, ale je aj terčom výsmechu. Vyzerala som ako o dva roky staršia oproti ostatným. Postaviť sa na váhu, vyzliecť sa pred ostatnými spolužiačkami, či nebodaj urobiť niečo, čo by ukázalo na moju postavu pred nejakým chalanom bolo čoraz ťažšie. Hanbila som sa, a nech som sa snažila akokoľvek, nedalo sa to zmeniť. Cítila som sa škaredá, tučná a moje sebavedomie logicky klesalo na bod mrazu,kde je aj teraz.
Keď som prešla na druhý stupeň, dievčatá sa začali maľovať a snažili sa zápačiť chalanom. Pre mňa niečo nedosiahnuteľné. Začala som sa porovnávať s ostatnými. Strašne som chcela nájsť niekoho s väčším zadkom ako som mala ja, aby som si dokázala, že nie som až taká tučná. Dokonca učiteľka telesnej nám s kamarátkou raz povedala, že by sme mali so sebou niečo robiť, lebo sme 'tučné'. To trinásťročné dievča veľmi nepoteší. Mala som rada šport a stále mám. Plávala som, potom hrala bedminton, chodila na zumbu a teraz sa snažím cvičiť doma. Potom prišli ešte horšie rany. Postavila som sa na váhu a zistila, že vážim viac ako môj brat či mama. Chcela som to zmeniť, snažila som sa, ale opäť to nedosiahlo žiaden výsledok a ja som sa vzdala. Priznávam, že mám rada sladké. Už od mala, ale zároveň jem veľa zeleniny a ovocia. Snažím sa kontrolovať a keď som občas siahla po koláči, ktorý bol na stole, môj otec ma ohriakol so slovami: Zuza, nežer. Budeš tučná a nevydáš sa. Jeho večné narážky na moju postavu sa začali stupňovať. Postupne sa pridával brat a ja teraz, keď máme niečo položené na stole večer pri telke, tak sa bojím si to dať, pretože nechcem, aby otec zase začal svoj monológ. Okrem iného ma už označil za nie zrovna modelku (čo je zrejmé, ale tón a to všetko ako to povedal ma veľmi nepotešilo). Jednoducho si zo mňa robia srandu aj doma a to ma už vážne nebaví. Pritom nemám pocit, že by som bola zas až taká veľká, tučná a škaredá. To len dnešná doba si asi kladie väčšie nároky, ktoré dievčatá ako som ja zatláčajú do kúta, kde môžeme akurát tak plakať.

I feel unhappy

Týmto článkom sa nechcem šťažovať a očakávať, že ma ľudia budú ľutovať. Chcem len poukázať na to, že na postave stále záleží. Vždy tu budú takí, ktorí sa budú ostatným vysmievať. Ešte aj na 'výberovej škole' ako je gymnázium sú jedinci, ktorým ani problémy so štítnou žľazou (a ako dôsledok toho obezita) nezabráni, aby sa svojím spolužiačkám smiali. Keď ju vidím, vravím si, že by som tak skončiť nechcela a je mi ľúto, že to nie je jej vlastná chyba ale dôsledok choroby. A potom vidím smejúci sa ksicht toho bastarda ako chodí a šepká ostatným nejaké 'vtipné' urážky na veľkosť jej pozadia. Najhoršie na tom je, že vy sama nie ste so sebou spokojná. Začínate mať pocit, že ste to vy a potom príde niečo, jedna veta, ktorá vás prinúti znova začať rozmýšľať o tom, prečo sa vám nedarí schudnúť a mať postavu ako ostatné. Chcem len povedať, že keby nás okolie akceptovalo také aké vzhľadom sme a bralo by ohľad hlavne na naše vnútro, tak by sme možno aj my dokázali akceptovať samé seba a netúžili po tom, byť niekým iným....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Niki Niki | Web | 28. ledna 2015 v 22:32 | Reagovat

No vidíš. A já mám opačný problém. Mě zas všichni říkají, že jsem hubená a že mám přibrat :-O Ano, přiznávám, že během posledních pár let jsem zhubla, ale žádná vychrtlina teda nejsem :-D

2 LinDa☮ LinDa☮ | Web | 29. ledna 2015 v 19:41 | Reagovat

Aj ja mám s chudnutím, postavou a týmito vecami problém už odmalička. Nikdy som nebola výlučne tučná, ale ani taká, akou by som chcela byť. Nikto mi ako malej nehovoril, že mám schudnúť, no chcela som byť chudšou. :D :D Teraz sa pri tej spomienke úplne smejem. Keď máte postavu po rodičoch, tak s tým nič moc nenarobíte. Môžete svoju postavu spevňovať, ale šírku a váhu kostí, širokú panvu a lícne kosti nezmeníte. Je to genetika. :/
Tak trochu viac som schudla v deviatej triede, kedy som celé dni skoro nič nejedla, lebo som proste nemala chuť. Potom som začala jesť opäť normálne, ale bála som, sa, že sa dostaví ten jo-jo efekt. No našťastie sa nedostavil a ja som si tú váhu udržala. A o pol roka neskôr som začala cvičiť, tak som nabrala ešte aj svalovú hmotu k tomu :D
Moja postava sa mi nepáči, ale viac už asi neschudnem, tá genetika. Hlavne, že je aspoň trochu vyformovaná :D

Určite nie si tučná. Dávala si tu už viac fotiek, a si veľmi pekné dievča. Ver mi ;) Ako malý je každý divný, je veľa detí, ktoré čelia výsmechu kvôli "nedokonalostiam". No človek z nich vyrastie a stane sa sebavedomým, Pokiaľ mu v tom nič nebráni - napríklad vlastné svedomie a myslenie. Ľudí, ktorí sa usmievajú, pomáhajú a sú slušní majú iní radi aj napriek tomu, že nie sú "modelmi". Povrchných si netreba všímať, tí na to raz doplatia. :D

3 thedreamwalker thedreamwalker | Web | 30. ledna 2015 v 21:29 | Reagovat

prefackala by som kazdeho, kto ti povedal, ze si tucna.. plus tie narazky..
cela spolocnost je tak prijebana az to boli.. a ano, zalezi jej na vyzore.. aj ja som dostala mnoho narazok od cudzich ludi.. ale viem, ze od rodiny je to este horsie a neuvedomuju si, co sposobuju, lebo vkuse mi to znelo v hlave.. plus ked zacnu v puberte :D vtedy sa clovek zacne porovnavat, co je obrovska chyba, ale ked spolocnost ta tlaci nazormi a hovori ti, aka si a ze mas byt ina.. dlho mi trvalo kym som sa naucila byt spokojna (docasne) sama so sebou aj ked vzdy sa este niekto najde kto ma "zrani" svojou poznamkou..
hej a potom, ze preco (ne)mam take sebavedomie.. a preco sa kritizujem, ked vkuse do mna hustili bludy :D
takze asi viem ako sa citis.. nie som so sebou spokojna, ale som v -idontcare- mode :D

4 Narween Black Narween Black | E-mail | Web | 30. ledna 2015 v 23:27 | Reagovat

To s tou telocvikárkou mi veľmi pripomenulo jedného lekára, ku ktorému som kedysi chodila kvôli mojej retardovanej chrbtici. Zakaždým keď som tam šla tak mi povedal, že som tlstá a že ma žiaden chalan nikdy nebude chcieť. Vždy som stade šla so slzami v očiach. A potom sa ešte mama čudovala, že tam nechcem chodiť -_- Pritom som nikdy nebola nejako moc tučná. Moja maximálna váha sa zastavila na čísle 56 kg asi v deviatej triede, odvtedy to našťastie zas kleslo... Ani ty vôbec vôbec vôbec nie si tučná, dávala si sem viacero fotiek a si krásna :) A si ryšavá! To je super :D
To s otcom ma mrzí. Ja mám jedine to šťastie, že spomedzi členov našej rodiny som na tom z hľadiska postavy ešte pomerne dobre... Ach. Je mi to ľúto. Viem, že je to tvoja rodina ale jednu by som mu vrazila :D
Samozrejme, že na postave záleží. Nikdy som nerozumela tým, čo tvrdili opak... Och, a ten koniec ^^ S tým sa viem tak veľmi stotožniť... viem ako sa cítiš.
Musím uznať, že toto bol krásny dojemný článok (mala som slzy na krajíčku) Klobúk dole ^^

5 Vivi Vivi | Web | 31. ledna 2015 v 14:12 | Reagovat

Mne sa náhodou ryšavé a pehavé dievčatá páčia:) A niesu tučná, videla som fotky ktoré občas pridáš a si uplne normálna pekná baba :)
Tvoja telocvikárka a tvoj otec su hnusní a oni si to snad uvedomia že takéto veci sa nehovoria ani zo srandy. Mne raz tiež oco povedal ked som sedela na kresle v obývačke vetu ktoru nezabudnem nikdy- Vivi ty už nepriberaj , ved pozri ake maš už tučné stehná. Vtedy som vážila 65 kg a bolo to od neho hnusné, stále si spomeniem na tu vetu.
Ale máš pravdu na vzhľade v dnešnom svete záleží ale ak je človek so sebou spokojný a ma zdravie sebavedomie tak to dotiahne daleko, to je hlavné !:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama