Duben 2015

Unavene písajúc o ničom.

30. dubna 2015 v 21:06 | Zuzka |  Diary.
Ani si neviete predstaviť, aká som šťastná, že máme tento školský týždeň za sebou. Každý deň písomka, v stredu dokonca dve. No ja som vyčerpaná ako po desaťkilometrovom behu. To je aj tak trochu vysvetlenie, prečo som tu nebola a nenapísala žiadny článok. Ale už som tu a idem vám opísať všetky krivdy a radosti, ktoré sa mi za tú dobu prihodili. Pripravení?

Zmokla som. A to všetko iba preto, že som sa rozhodla pre viac pohybu. Keďže je totižto takto krásne slnečne resp. teda zamračene daždivo tak chodím do školy na bicykli. Nielen, že je to super zdravé, ale taktiež praktické a pohodlné. V konečnom dôsledku môžem spať o päť minút dlhšie a nehrozí, že mi ten vydrbaný autobus ujde (chodí o tri minúty skôr, pravidelne!) A tak som jedného dňa podcenila počasie a pekne som zmokla. Milí moji zlatí, ponaučenie z dnešného článku číslo jedna - nikdy, nikdy, nikdy, nepodceujte počasie, lebo s vami pekne vyjebe.

Nehanbím sa za to, že sa učím a mám skromne si dovolím tvrdiť vynikajúce študínne výsledky. Keby som nechcela, tak sa tak nesnažím. Napriek tomu ako veľmi ma posmešky spolužiakov a môjho brata hnevajú a zraňujú, nehanbím sa za to. Robím to pre seba, pretože si myslím, že je to dôležité mať nejaké vzdelanie. Nesnažím sa mať čisté jednotky, z jednej päťky sa nezbláznim, ale chcem mať jednotky a dvojky. To že na to ostatní kašlú mi je proste ukradnuté, neriešim ich. Je to ich život a ich rozhodnutie. Tak nechápem prečo, by som ja mala byť terčom posmechu za to, že sa škole venujem. Možno všetky tie vieci v živote nevyužijem, ale to mi nevadí. Bez všeobecného rozhľadu by som si sama seba nedokázala ani predstaviť...

Snažím sa nájsť si brigádu na leto. Vážne sa snažím, ale... "Máte 18? Nie? Tak dovi." "Máte skúsenosti? Nie? Tak dovi." "Momentálne nikoho nehľadáme." "Práve sme niekoho prijali." "Už je to miesto obsadené." Takže asi tak. No s Naty sme boli dvakrát na 'pytačkách' a nedopadlo to zase až tak príšerne. V meste si naše čísla zapísali v kníhkupectve♥ a jednom číňaku. Dneska sme vypísali žiadosť v mliekarňach a na stole mi tróni nádherný modrý formulár z Tesca, v ktorom sa vôbec nevyznám, ale hádam to nejak nepobabrem a všetko vyplním správne (len dúfajme, že Tesco do leta neskrachuje). No a v neposlednom rade, čosi čo by som chcela asi zo všetkého najviac, podám si žiadosť na poštu. Takže to by bolo päť možností, ostáva sa len modliť, že sa nad niekým ako som ja, mladým hanblivým neskúseným strvorením zľutujú a dajú mi prácu. Vlastne ako sa tak zamýšľam, ani neviem akú sumu by som si tak predstavovala zarobiť. Koľko by som chcela? 300€ Koľko mi reálne môžu dať? Nemám tušenie. :D

Vážne by som sa mala zamyslieť a písať kratšie články s väčšou výpovednou hodnotou. Rodičia idú od soboty do soboty do Talianska za rodinnou známou, tak sa pokúsim čas pokoja a mieru využiť zmysluplnne a nejak to tu na blogu rozprúdiť. Zatiaľ, keďže som unavená ako kôň, idem si poriadne zdriemnuť. Napíšte mi ako sa máte, čo porábate, aké máte plány, skrátka čokoľvek pekné ;) Majte sa zatiaľ!

Life happens.

21. dubna 2015 v 12:38 | Zuzka |  Diary.
Zdravím Vás. Môj imunitný systém zjavne nie je dosť odolný voči môjmu otcovi. Presne tak, ten ma nakazil. Teraz tu sedím, nudím sa a mám rôzne stavy. Bolí ma hrdlo, mám zvýšenú teplotu, celé moje telo zrazu ako keby vážilo tonu a asi pred hodinou som zvažovala, že sa 'vyblinkám', ale nakoniec som zakotvila pri balíčku ovsených piškót a svet je zase krajší. Nebývam často chorá, ale keď už som, tak mám písaciu náladu. Z čoho mi logicky vychádza, že by som mala byť chorá častejšie, ale to asi nejak veľmi neovplyvním. Teda pokiaľ sa nebudem zdržiavať v okolí mojej neustále kašľajúcej spolužiačky, alebo sa nerozhodnem ísť do školy len v tielku a kraťasoch. No, takže poďme písať.

V poslednej dobe sa dosť zamýšľam nad šťastím, čo to je, ako byť šťastný a ako mať šťastný život. Priznám sa, že takéto myšlienky sa nezrodili čisto v mojej hlave. Vnukal mi ich totiť hodina etiky, kde sme sa práve na túto tému bavili (vtipné, že skupina náboženstva berie sexuálnu výchovu). Skončilo sa to hádkou medzi zástancami toho, že človek peniaze k šťastnému životu potrebuje aj prachy a mudrovaním spolužiačky, ktorá sa snaží žiť 'budhisticky' a tvrdila, že to nie je podmienkou pre šťastný život, byť prachatý. Súhlasím s oboma, ale prikláňam sa na tú stranu, že peniaze sú dobrým základom pre spokojný život. Lebo poviem to úprimne, radšej byť smutná vo Ferrari ako smutná v autobuse. Netvrdím, že peniaze sú zárukou šťastia, ale musím uznať, že s nimi je to omnoho ľahšie. Napríklad, chcete si užívať každý deň tak, že urobíte niečo zaujímavé, zažijete nejaké dobrodružstvo. Super, ale ak musíte trčať v robote od deviatej do piatej a potom hodinu v supertmarkete počítať, či máte na tú čokoládu pre deti alebo nie....
Môj život bude šťastný (aspoň si myslím), ak v ňom budem ja spokojná sama so sebou. Ak budem dobrým človekom, ktorý bude pomáhať druhým. Budem šťastná ak budem obklopená úžasnými ľudmi, ktorých ľúbim. Budem šťastná ak budem aspoň trochu ako on, s veľkým srdcom plným lásky a pravdou na jazyku.



Mám pocit, že ľudské šťastie sa nemeria podľa toho, čo všetko máme, ale naopak, podľa toho, čo nám chýba. Pretože sme raz takí, vždy chceme viac. Vždy chceme niečo čo nemáme alebo nemôžeme mať. Nikdy nám nie je dosť, nikdy nie sme spokojný s tým, čo máme. Na jednej strane je táto naša vlastnosť dobrá, viete, že chceme neustále dosahovať nejaké nové méty a ciele. Avšak si neuvedomujeme, ako tým často škodíme ľudom, veciam, zvieratám, prírode okolo nás. Občas mi je vážne smutno, že som súčasťou sveta, v ktorom milióny ľudí zomierajú na hlad, vo vojne, kde sú ľudia tak nenásytný, že ohrozujú iných. Svet, kde všetkému vládnu peniaze a lži. Na druhej strane som ale vďačná, za príležitosť byť tu, žiť svoj život a možno zmeniť niektoré veci. Nebojme sa zmeny. Buďme silný. Sme to my, kto žije svoj život. Sme to my, ktorí ho môžu zmeniť. Musím sa s tým všetkým vysporiadať. Nikto nám predsa nesľúbil, že život je gombička. Life happens. To je celá pointa.






11. Posledných 5 piesní prehraných v tvojom prehrávači.

13. dubna 2015 v 16:45 | Zuzka |  30 days.
Trikrát hurá na slávu Zuzke, že sa rozhodla opäť pokročiť v 30 "dňovej" challenge. Malými, pomalými krôčikmi si idem touto cestou, na ktorú som sa dala už pred neuveriteľnými 7 mesiacmi. A dnes prichádzam s hudobným článkom. Dúfam, že si tieto skladby užijete, lebo ich náhodou považujem za to najlepšie, čo sa momentálne v mojom mobilnom hudobnom prehrávači nachádza.


beck - turn away
Aj ja som bola jedna z tých, ktorý pri sledovaní tohtoročných Grammy len tak oči vypliešťali, že kto je to ten Beck, že vyhral album roka. A keďže som stvorenie, ktoré rado obajvuje, najmä hudbu a to pekné, tak som si jeho počin Morning Phase už aj hneď stiahla, a to bez toho, aby som vedela do čoho idem. Čakala som niečo country či jazz. A tak ma štýl hudby, ktorý tento človiečik na tomto albume hrá prekvapil, ale príjemne. Je to taká veľmi pohodová, relaxačná a krásna hudba, ktorá dokáže človeka okúzliť nádherným zvukom a jemným spevom. Momentálne sťahujem celú jeho diskografiu, v prípade, že ste si mysleli, že tento ujo je nejaký objav roka či čosi také, ste na omyle. Beck totižto hrá a spieva vyše 20 rokov, čo sa človek nedozvie však? :)


nick cave&tha bad seeds - higgs boson blues
Ďalšia pieseň, ktorú ani neviem žánrovo zaradiť. On má strašne zaujímavý hlas a to ako to hovorí, je také upokojujúce a rozrušujúce zároveň. Taktiež sa mi páči text. Všetky jeho pesničky, ktoré mám v mobile ma tak akosi uspokojujú, neviem to popísať. Je to taká zvláštna hudba. Ale páči sa mi to.



Cesta vlakom.

6. dubna 2015 v 21:15 | Zuzka |  Diary.
Celý čas sa pozerám z okna a myšlienky mi bláznivo poletujú po hlave. Do uší mi prúdia rôzne tóny, ktorými sú Arctic Monkeys známy. Vlak vo mne vždy vzbudzuje nutkanie premýšľať. Človek som typický-sebecký, takže rozmýšľam o sebe a mojom neskutočne úbohom stroskotanom živote. Slnko však svieti a ja nemám chuť ani silu byť negatívna.

Prečo je tráva zelená? Toť otázka, pri ktorej sa asi každý už pristavil. A prečo nie? Zelená je farba vskutku veselá a prudko sympatická. Azdy by sa vám viac páčila ružová a nebodaj čierna? Ale taký svet nie je. Nič nie je iba ružové alebo iba čierne. Nič nie je iba dobré alebo iba zlé. Svet je miesto pestré a škatuľkovania nehodné. A aj napriek tomu to tak radi robíme. Až by som povedala, že je to najobľúbenejšia ľudská činnosť - škatuľkovanie. Zlý človek, pokazená práčka, zlatý psík, divné dieťa.... Priradíme ku všetkému jedno prídavné meno a celý spokojný sa poberieme ďalej. Nič nie je jednoduché, aj keď by sme si to veľmi želali. Nemožno opísať človeka, vec jedným úbohým slovom.

New images on imgfave

Prechádzame mestom a vidím ľudí hnajúcich sa za niečím, snažiacich sa zvládnuť chaos ovládajúci ich život. A načo? Väčšina z nich si odžije svoje a zomrie, nič viac. Ja však verím, nie v boha a nie v tradície. Verím v zmysel života, že to má celé nejaký kurevsky dobrý dôvod. Verím v ľudskosť a slušnosť. Verím v lásku, tak silnú až to bolí. Možno tvrdiť, že som naivná a šialená, ale čo. Je to zlé snívať s otvorenými očami, mať hlúpe ideály a plány, snažiť sa urobiť svet aspoň trochu lepším miestom? Nechcem svoj život prežiť podľa predlohy - dospieť, zamilovať sa, vydať, mať deti, vychovať ich, makať ako kôň a zomrieť. Ak je toto život, ktorý mám prežiť, tak ďakujem neprosím. Nikto mi nemôže hovoriť, ako mám s týmto darom naložiť. Je to na nás. Naše rozhodnutie a sloboda. Neverím v tradičný život, tradičnú rodinu, tradičnú smrť a milión iných tradícií, ktoré by som mala dodržiavať, lebo "tak je to správne a všetko ostatné je zlé". Možno len chcem trochu dobrodružstva. Možno len chcem byť šťastná. A život podľa príručky spísanej zakomplexovanou spoločnosťou bojacou sa roztiahnuť krídla, vzlietnuť a zaziť krásy sveta z vtáčej perspektívy mi šťastie nezaručí a dovolím si tvrdiť, že ani neprinesie. Prosto si myslím, že život je taký akým si ho urobíme. A ja chcem lietať, jazdiť na svojom poníkovi a mať farmu so žlto-modrými jednorožcami. A jedného dňa si chcem na smrteľnej posteli povedať - Bol to dobrý život, ktorý si viedla.
Untitled

A trochu som si pospala. Cesta vlakom - mihajúce sa obrazce za oknom a (ne)pravidelný zvuk kolies idúcich po koľajniciach- je najlepším miestom na zdravý spánok.

London-Paris trip.

2. dubna 2015 v 18:25 | Zuzka |  Photoblog.
Neveríte, čo mám pre Vás? Presne. Článok s fotkami z Londýna. Je to už vyše mesiaca, čo som tam bola, ale keďže ma poznáte, tak mi hádam odpustíte, že to sem pridávam tak neskoro. Dúfam, že mi to odpustíte a vychutnáte si malú ochutnávku úžasnej metropoly Veľkej Británie a samozrejme aj Francúzska :)
pustime si nejaký 'tematický' podmaz:



Úžasný Notre Dame, ktorý som ani nevmestila do jedného záberu.
Nádvorie Louvru. Veríte mi, že nebyť tej pyramídy, tak ani nespoznám, kde to vlastne sme? :D
Tak to je O.N.A! V podstate dosť na nič obraz (sorry Leo), ale kopa ľudí tam natlačených a každý ju musí vidieť, urobiť si selfie, pofotiť stokrát. Táto fotka sa mi páči, lebo má takú myšlienku, že proste všetci sa tam hrnú a fotia a pritom im je ten obraz úplne ukradnutý, to ako je namalovaný apod.
Len tak míňame výklady a obchody na Champs-Elysées, keď tu zrazu zastanem, pri cúvaní zbombardujem a pohorším asi štyroch náhodných okoloidúcich. A proste kukám, sánka dole...do riti formula. Takže som sa tam samozrejme pristavila a pofotila ten model z každej strany :D