Cesta vlakom.

6. dubna 2015 v 21:15 | Zuzka |  Diary.
Celý čas sa pozerám z okna a myšlienky mi bláznivo poletujú po hlave. Do uší mi prúdia rôzne tóny, ktorými sú Arctic Monkeys známy. Vlak vo mne vždy vzbudzuje nutkanie premýšľať. Človek som typický-sebecký, takže rozmýšľam o sebe a mojom neskutočne úbohom stroskotanom živote. Slnko však svieti a ja nemám chuť ani silu byť negatívna.

Prečo je tráva zelená? Toť otázka, pri ktorej sa asi každý už pristavil. A prečo nie? Zelená je farba vskutku veselá a prudko sympatická. Azdy by sa vám viac páčila ružová a nebodaj čierna? Ale taký svet nie je. Nič nie je iba ružové alebo iba čierne. Nič nie je iba dobré alebo iba zlé. Svet je miesto pestré a škatuľkovania nehodné. A aj napriek tomu to tak radi robíme. Až by som povedala, že je to najobľúbenejšia ľudská činnosť - škatuľkovanie. Zlý človek, pokazená práčka, zlatý psík, divné dieťa.... Priradíme ku všetkému jedno prídavné meno a celý spokojný sa poberieme ďalej. Nič nie je jednoduché, aj keď by sme si to veľmi želali. Nemožno opísať človeka, vec jedným úbohým slovom.

New images on imgfave

Prechádzame mestom a vidím ľudí hnajúcich sa za niečím, snažiacich sa zvládnuť chaos ovládajúci ich život. A načo? Väčšina z nich si odžije svoje a zomrie, nič viac. Ja však verím, nie v boha a nie v tradície. Verím v zmysel života, že to má celé nejaký kurevsky dobrý dôvod. Verím v ľudskosť a slušnosť. Verím v lásku, tak silnú až to bolí. Možno tvrdiť, že som naivná a šialená, ale čo. Je to zlé snívať s otvorenými očami, mať hlúpe ideály a plány, snažiť sa urobiť svet aspoň trochu lepším miestom? Nechcem svoj život prežiť podľa predlohy - dospieť, zamilovať sa, vydať, mať deti, vychovať ich, makať ako kôň a zomrieť. Ak je toto život, ktorý mám prežiť, tak ďakujem neprosím. Nikto mi nemôže hovoriť, ako mám s týmto darom naložiť. Je to na nás. Naše rozhodnutie a sloboda. Neverím v tradičný život, tradičnú rodinu, tradičnú smrť a milión iných tradícií, ktoré by som mala dodržiavať, lebo "tak je to správne a všetko ostatné je zlé". Možno len chcem trochu dobrodružstva. Možno len chcem byť šťastná. A život podľa príručky spísanej zakomplexovanou spoločnosťou bojacou sa roztiahnuť krídla, vzlietnuť a zaziť krásy sveta z vtáčej perspektívy mi šťastie nezaručí a dovolím si tvrdiť, že ani neprinesie. Prosto si myslím, že život je taký akým si ho urobíme. A ja chcem lietať, jazdiť na svojom poníkovi a mať farmu so žlto-modrými jednorožcami. A jedného dňa si chcem na smrteľnej posteli povedať - Bol to dobrý život, ktorý si viedla.
Untitled

A trochu som si pospala. Cesta vlakom - mihajúce sa obrazce za oknom a (ne)pravidelný zvuk kolies idúcich po koľajniciach- je najlepším miestom na zdravý spánok.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 7. dubna 2015 v 12:35 | Reagovat

Toto bol tak pekná a pozitívny článok. :-) Som rada, že som si dala ten čas a prečítala ho. :-)
A musím teda povedať, že cesta vlakom nie je vždy super. Aj keď sa musím priznať, že milujem sedieť vo vlaku, hladieť von oknom a počúvať hudbu aj celé hodiny... Moja posledná cesta bola úplne o niečo inom. Ľudia boli radi, že sa do vlaku zmestili, a tak čestné miesto, ktoré som dostala ja bolo na chodbe pri záchodoch na zemi.

2 Vivi Vivi | Web | 9. dubna 2015 v 14:34 | Reagovat

Mať farmu so žlto-modrými jednorožcami je skvelý nápad, asi ho uskutočním hihi:)
Máš pravdu, dnes každý človek len škatulkuje, aj ja škatulkujem. Aj ked nechcem, ale ani si to neuvedomujem a škatulkujem.
Je to hrozné, ale je dôležité že si to uvedomujeme a pracujeme na tom :)
Mala som niekedy rada cesty vlakom ale odkedy sú tie nové vlaky kde nieje ani miesto na sedenie, nohy a človek ktorý oproti tebe sedí a dotýka sa kolenami, odvtedy radšej chodím autobusom.
Krásna úvaha, lepšie by som to nenapísala.

3 Em. Em. | Web | 9. dubna 2015 v 16:02 | Reagovat

Naozaj krásny článok.. cítiť z toho, že naozaj to tak nechceš a emócie. Ani ja nie. Proste viem, že nie všetko je len biele alebo čierne. - že je všade aj kúsok dobra aj kúsok zla. Tiež chcem porušovať tradície & pravidlá - veď keby ich každí dodržoval.. čo by si užil? Chápeš, prečo by človek žil, keby vedel, že to isté žil a prežíval iný človek a ľudia pred ním..?
A stím škatulkovaním.. je to tak. Až teraz si to síce pomenovala ako to je, vnímala som to už dávno. Aj keď proste nechceš.. je to tam. :/
Naozaj pekný článok + GIFko (citát z the perks of being a wallflower! :)!)

4 Zuzka Zuzka | 9. dubna 2015 v 19:12 | Reagovat

[3]: Ja to nemyslím tak, že chcem porušovať pravidlá a tradície za každú cenu. Chcem len robiť to čo chcem a žiť ako chcem a je mi jedno, či je to vrámci tradície alebo nie :)

5 Narween Black Narween Black | E-mail | Web | 10. dubna 2015 v 21:30 | Reagovat

Zuzana, desíš ma! Nepremýšľaj o tom istom ako ja -_- Naozaj ma to desí... A nepíš články aké chcem písať ja, slovami akými by som ich písala ja (okej, to môžeš... konieckoncov ti to ide veľmô dobre, prenechávam ti to) :D Je vlastne škoda, že necestujem vlakom... ale aj autobusy sú postačujúce, či nie? :)

6 LinDa☮ LinDa☮ | Web | 11. dubna 2015 v 22:16 | Reagovat

Vo vlaku sa spí geniálne, narozdiel od autobusu :) :)
Tak nad týmto rozmýšľam už pekných pár rokov. Chcem robiť niečo výnimočné - čiže niečo, čo nerobí každý, ale aby ma to pritom bavilo a bolo to mojim životným posolstvom.
Krásne si to opísala a veľmi sa mi páčia tie umelecké prostriedky, ktoré si použila. napr. : bojacou sa roztiahnuť krídla, vzlietnuť a zaziť krásy sveta z vtáčej perspektívy .

Naozaj krása a som smutná z toho, že ja takéto dobré neviem vymyslieť.
Každopádne, podľamňa nežiješ život podľa predlohy. Už tým ako píšeš si môžeš povedať, že si veľmi šikovný človek, ktorého čaká veľká budúcnosť. Nežartujem ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama