Starodávnou uličkou.

8. června 2015 v 16:41 | Zuzka |  I'm a writer.
Dneska možno trochu netradičný článok. Lotte mi napísala, že by chcela, aby som sem pridala svoj umelecký sloh, ktorý sme mali napísať na tému Starodávnou uličkou. Dostala som mimochodom jednotku, aj keď som sa bála. Rozhodla som sa ho zverejniť, pretože aj tak nestíham a nedokážem vymyslieť nič zmysluplnejšie a hodnotnejšie, čo by som napísala.

Taktiež sme písali sloh z angličtiny, ktorého som sa bála ešte viac a bola z toho nakoniec jednotka. Mali sme tému My worst day ever. Vzhľadom k tomu, že taký deň som ešte ani nezažila som musela improvizovať. Vymyslela som si, že som išla na prechádzku do lesa s kamoškou a tam sme našli nejakého bezdomovca, ktorý bol celý od krvi. Zavolali sme mu sanitku a na druhý deň som ho išla pozrieť do nemocnice, lenže som sa dozvedela, že zomrel. A že som z toho bola veľmi smutná, pretože som sa mu snažila pomôcť, dala som mu napiť a tak a on napriek mojej pomoci zomrel. Nemám tušenie, prečo by to mal byť môj najhorší deň, ale na nič lepšie som neprišla. Takže tak.

Tu už je ten spomínaný sloh:

Bola som ešte malé dieťa, keď sme navštívili to múzeum. Fotky ľudí, ktorí podľa rozprávania sprievodkyne boli všetci mŕtvi, ma istým spôsobom očarili. Veľa veciam môj zmätený detský rozumček nerozumel. Ale vždy som mala dobrú predstavivosť, a tom som na prechádzake mestom cestovala v čase.
Pomaly sa stmievalo a ochladilo sa. Pritúlila som sa bližšie k maminmu teplému telu. Mesto bolo plné turistov, hlasno diskutujúcich o architektúre a histórii. Snažila som sa udržať pri mojich rodičoch, avšak v takom veľkom dave sa človek ľahko stratí. Zastala som, potom som sa rozbehla a nakoniec sa ocitla v prázdnej starodávnej uličke. Domy tam stáli jeden na druhom, opustené a prázdne. Vyzerali presne ako na fotografiách z múzea. Zavrela som oči a zhlboka som sa nadýchla. Ticho, ktoré tam panovalo, bolo upokojujúce a vzrušujúc. Keď sok oči opäť otvorila, ulica bola plná ľudí. Ženy v decentných šatách stáli pred obchodmi a veselo klebetili. Muži postávali naokolo oblečení v dlhých kabátoch s klobúkmi na hlave a fajčili. Vykročila som pomaly, pozorne sledujúc ľudí a budovy, ktoré predo mnou ožili. Domy opäť získali svoju farbu. Tých farieb bolo neúrekom. Zaujala ma najmä kaviareň, ktorá sídlila približne v strede ulice. Fasádu mala drevenú, vyfarbenú namodro ako najsvetlejšie nebo. Pred ňou stáli stoličky a stoly. Sledovala som nadšené detské tváre, ktoré jedli veľké zmrzlinové poháre. Premýšľala som, či aj oni skončili v tých vagónoch a či niektoré z nich prežili. Chcelo sa mi plakať, a tak som sa pobrala ďalej, tentoraz pozorujúc budovy, a nie ľudí. Ulička vyzerala, akoby v nej nikto nežil a slúžila len ako sídlo obchodov, kaviarní a kancelárií. Budovy boli nízke, väčšinou jednoposchodové. Niektoré boli jednofarebné, iné mali výzdobu, na ktorej museli murári pracovať dhú dobu. Jeden dom mal dokonca vežičky, na ktorých sa usadili vtáčiky., Začali si pospevovať tak hlasno, že prekričali vravu, ktorá na ulici panovala. Blížila som sa už ku koncu tejto magickej uličky, ktorá ma neskutočne fascinovala. Otočila som sa a poslednýkrát uvidela život ulice, príbehy ľudí, históriu budov a započúvala som sa do hlasného, ale krásneho spevu vtákov dožadujúcich sa pozornosti okolia.
Všetko to zmizlo, keď som začula svoje meno. Zozadu ku mne pribehla moja vystrašená mama, celá sa trasúc od strachu. Nahnevane, no s úľavou sa ma vypytovala, kde som bola. Nikdy som jej ani nikomu inému nepovedala, že som sa v tej uličke preniesla časom, a zažila ju plnú života a radostnej pohody.

Akú známku by ste mi dali vy? :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mina W. Mina W. | Web | 8. června 2015 v 22:39 | Reagovat

só kjót :)
už vidím, prečo si si myslela, že to môže byť čiastočne rozprávanie :) preto je niekedy jednoduchšie písať niečo očami 3.osoby
a jednotku máš zaslúžene :)

2 thedreamwalker thedreamwalker | Web | 12. června 2015 v 14:44 | Reagovat

wou, urcite jednotku s milionom hviezdiciek :)

pisanie ti ide :):)

3 LinDa☮ LinDa☮ | Web | 15. června 2015 v 19:47 | Reagovat

Rozhodne si si zaslúžila 1. Je to krásne....také pozastavenie sa nad minulosťou :D

4 lotte-hazlert lotte-hazlert | Web | 20. června 2015 v 14:46 | Reagovat

Oo, ďakujem za splnené želanie! Prepáč, že tak neskoro.... Jednotku by som ti dalá! Úplne si ma preniesla do tej uličky, živo som si to predstavila a prežila tú prechádzku počas čítania, čo je myslím pri čítaní najdôležitejšie. Je to proste super, čo dodať. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama