Večerná chvíľka mudrovania.

19. června 2015 v 22:19 | Zuzka |  Diary.
Piatkový večer. Ľudia bývajú zvyčajne niekde vonku, zažívajú dobrodružstvá, robia si spomienky, rysujú tehličky od neutíchajúce smiechu a alkohol tečie potokom. A možno sú len niekde zalezení, no sú sami so sebou spokojní natoľko, že sa neľutujú a necítia osamelo. Ale to nič, každý si je zodpovedný za svoje vlastné šťastie, nešťastie, pocity a v konečnom dôsledku život.


Moja existencia pozostáva vlastne len z prežívania. Jasné, mám skvelých priateoľov, milujúcich ľudí okolo mňa. Ale aj tak môj život stojí sa jedno veľké psie hovienko. Myslím, proste mám toľko snov a ideálov. Vždy keď si poviem, že niečo dokážem, že jedného dňa budem sama na seba hrdá, tak si uvedomím, koľko ľudí si to ešte povie. Lenže nie všetci si splníme svoje sny. Nie všetci budeme úspešní a šťastní. Vždy tu budú aj tí priemerní. A keď sa tak zamyslím, čo je na tom zlé?

Baví ma stereotyp. Pokiaľ žijete v stereotype, každé vybočenie z neho je pre vás nesmienym potešením a dobrodružstvom. Občas sa cítim ako Bilbo, opustím svoj hobití príbytok a zažijem niečo veľké. Som zástancom teórie, že život sa nedá žiť pre moment, a že si každý ten moment nesmierne užijete. Z toho sa tiež stane stereotyp. Ale je to každého vec, akú cestu životom si zvolí. Len nech mi nikto nevnucuje svoje múdre kecy. Mám právo urobiť svoje vlastné rozhodnutia. Zlé rozhodnutia. A chyby. Kopu chýb.

Untitled



Niektorí ľudia hovoria, že naša existencia nemá zmysel. Podľa má. Všetko sa deje z nejakého dôvodu. Ja v to verím. Často sa ma ľudia pýtajú v čo verím, keď nie v boha. Ale ja proste len tak verím. Verím v zmysel ľudí. Znie to divne a nepresvedčivo. Ale je to tak. I'm believer. And dreamer.

Nedávno som čítala citát, ktorý ma prinútil sa zamyslieť nad tým, kam smerujem. Istý múdry človek, nespomeniem si však ktorý, pretože ich je toľko, povedal, že život nie je o tom aby sme sa neustále zapodievali otázkou kým sme a následne podľa toho žili. Život je podľa neho o vytváraní svojej identity. A trvalo mi šestnásť rokov, kým som si uvedomila. Sme originálni. Každým dňom, každým rozhodnutím a skúsenosťou sa formuje naša jedinečná osobnosť, a tak sa nesmieme báť robiť veci ako chceme. Pretože to sme my. Nie je šanca nájsť samého seba premýšľaním o tom kým sme. Pretože nie sme nikým, kým sa niekým nestaneme.

Facebook
(tento múdry ujo)

Týmto článkom som chcela povedať, že sa cítim osamelo. Ale už vlastne ani nie. Písanie je akýsi liek, nezdá sa vám? Dokonca som sa práve usmiala. Pretože raz všetci nájdeme svoj happy-ending. A ak nie, tak to nebude koniec ;)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 thedreamwalker thedreamwalker | Web | 20. června 2015 v 16:45 | Reagovat

mne to pripomenulo citat "You get so alone at times that it just makes sense." :))

ja som si vzdy myslela, resp. dost dlho.. ze vsetko je nahoda, nie som veriaca asi v nic, mozno verim v nejaku eneregiu, ktoru clovek ma a ovplyvnuje svoje okolie ..
a stale neviem ci zivot zmysel ma.. ale viem, ze su veci, pre ktore sa oplati zit, aj kebyze to cele zmysel nema.. :D wtf.. ani toto asi nema zmysel.. no ja neviem

creating yourself.. tusim si ma inspirovala na clanok, len neviem ci som schopna ho podat zrozumitelne.. :))

2 LinDa☮ LinDa☮ | Web | 21. června 2015 v 20:00 | Reagovat

Necíť sa osamelá. Máš mňa :3
Ja napíklad neznášam stereotyp. Vždy musím zažiť niečo nové, ísť niekam inam, urobiť si ovsenú kašu s úplne novou kombináciou ovocia, ktorú som ešte nemala (:D :D ), lebo keď žijem v stereotype, a beriem to tak, že všetci na mňa kašlú...už totiž viem, čo príde.

S tým formovaním odobnosti a vytváraním identity som to tiež tak nejak pochopila až potom, ako som odišla zo základky. A jedno z hlavných prísad je vzdelanie. Čím viac sa toho učím, tým viac mám v hlave jasno :D

3 Mina W. Mina W. | Web | 22. června 2015 v 19:27 | Reagovat

Oh, hanba mi, že som si neprečítala tento článok ešte v ten, čo si ho vydala. Ušetrila by som si fúru depresívnych myšlienkových vlakov, čo som mala cez víkend :D

A fakt super citát, ten si zapíšem do debilníčka, nech si ho zapamätám :)

4 Narween Black Narween Black | E-mail | Web | 24. června 2015 v 21:31 | Reagovat

Damn, prečo som si ja idiot dávala internetovú prestávku keď sú na internete také úžasné veci ako Tvoj blog?!
Ako neveriaci jedinec prekvapivo verím vo veľa vecí. Verím v to, že vždy môže byť aj lepšie/horšie (záleží od danej situácie), v to, že existujú jednorožce a že existuje krajina, v ktorej je úplne všetko zo sladkostí (z ktorých sa, prirodzene, nekazia zuby) verím v náhodu, verím v silu dobrého čaju, verím v čučoriedky, verím v skvelé knihy.
A necíť s osamelá. Narween je tu! :D
Ďakujem za tento článok a odvrátenie hroziacej preplakanej noci. Mám Ťa rada.

5 cincina cincina | Web | 26. června 2015 v 18:17 | Reagovat

Osaměle se teď cítím taky, takže rozumím tvým pocitům.
Neměla by sis myslet, že tvůj život je na hovno. Vždycky se dá najít něco hezkýho a pozitivního!:) Stačí otevřít oči a podívat se kolem sebe.
Ale souhlasím, že jsou tady lidé, kteří prostě budou průměrní. Ale když si řekneš, že si své sny splníš, tak to tak bude:)

6 Zuzka Zuzka | 27. června 2015 v 21:16 | Reagovat

[4]: Božinku, aj ja ťa mám rada :) A som rada, že si prišla a ďakujem za milé slová.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama