Červenec 2015

Kto chytá v žite.

27. července 2015 v 16:23 | Zuzka |  Books.
Raz opäť prichádza čas na knihu. Tentoraz som do ruky zobrala čtivo, o ktorom som toho veľa počula a stretávala sa s ním často. Konečne som si našla čas na Kto chytá v žite od J.D.Salinger-a.


Dej by som zhrnula len v krátkosti, pretože aj napriek tomu, že je kniha dosť krátka (167 strán) udeje sa tam toho celkom dosť. Holden Caulfield je 16-ročný chalan, ktorého opäť raz vyhodili zo školy, pretože prepadol zo štyroch predmetov. Je krátko pre vianočnými prázdninami a on sa svoju internátnu školu rozhodne opustiť o pár dní skôr, pretože to tam už nemôže vydržať. A tak sa vráti do domovského New Yorku, kde trávi svoje dni, kým sa oficiálne nezačnú prázdniny, aby sa mohol ukázať doma. Stretáva sa s rôznymi starými známymi, ale aj novými ľuďmi. Pozoruje a hodnotí okolitý svet, vyjadruje svoje myšlienky a nádeje, názory a premýšľa nad budúcnosťou a ľuďmi v jeho živote...

Musím sa priznať, že aj napriek faktu, že sa mi tá kniha nesmierne páčila, nemám tušenie o čom bola. Teda viem, ale myslím, nemala nijakú výraznú pointu, aspoň ja som ju nenašla. Je to príbeh tínedžera, s ktorým toho celkom dosť zdieľam, napríklad niektoré názory. Holden je ale aj zvláštny a dosť sarkastický, takže som sa párkrát pekne zasmiala.

Autorov štýl ma zaujal úplne najviac. Čítať to, bolo akoby vedľa vás ten chalan skutočne stál a úplne spontánne vám to celé hovoril, sebe typickým spôsobom. Jednoduché, priame, úprimné. Pár myšlienok vám rozhodne dá možnosť premýšľať a vďaka triezvemu pohľadu na svet, ktorý je v knihe prezentovaný, vás prinúti si uvedomiť, že ľudia sú stále rovnakí, svet je často zvláštne a hnusné miesto. A pritom bola vydaná už v roku 1951.

Na záver vám ju len môžem odporučiť. Je to skutočne pekné dielo, ktoré vám nezabije haldu času, ale obohatí vašu dušu. Aspoň teda si myslím :)

A pre tých, ktorý už toto dielo čítali mám otázku. Kdesi som čítala, že hlavnou pointou diela je, zistiť kde zmizli tie kačky z jazierka v Central Parku. Teda, vážne ma zaujíma, že čo sa s nimi deje cez zimu, ale...myslíte, že je to ono? (smiech)

18. - Najobľúbenejší film.

24. července 2015 v 22:20 | Zuzka |  30 days.
Vzhľadom na to, že som v posledných dňoch v dosť zlom citovom rozpoložení a momentálne je vonku oblačno, miestami kvapka vody dopadajúca na zem s jemným zvukom naznačujúcim deformáciu, tak prišiel čas napísať tento článok o mojom obľúbenom filme, resp. filmovej sérií v tomto konkrétnom prípade. Kto uhádne, ktorá to je?
Ach, som tak ľahko odhadnuteľná. Je to Harry Potter. Moje detstvo a moja súčastnosť. Pre mňa sú to najobľúbenejšie knihy, najobľúbenejšie filmy, najobľúbenejší herci, skrátka všetko. Mám pocit, že je to láska na celý život. Som nesmierne šťastná, že som mala tú možnosť svoje detstvo stráviť v spoločnosti tohto úžasného príbehu, ktorý mi tak veľa dal. Verím, že tu nie som jediná, pre ktorú je Harry Potter v nejakom zmysle 'láskou života' :) A tiež si myslím, že rozprávať vám tu obsah by bolo zbytočné a komické. Preto sa prehupnime rovno do druhej časti článku, kde by som vám chcela predstaviť moje obľúbené momenty z jednotlivých dielov.

Harry Potter a Kameň mudrcov.
Nakupovanie v Šikmej uličke. Kto o tom nesníval?
http://cdn.funnyhub.com/2015/jan/harry-potter/harry-potter02.gif
Prvé zoznámenie. Doslova čarovné, hah.
http://st3-fashiony.ru/pic/celebrity/pic/121057/48.gif

Len tak, o tom, a o ničom.

20. července 2015 v 19:56 | Zuzka |  Diary.
Zdravím vás, moji milí! Dlho som rozmýšľaľa, či sa mám vôbec do článku pustiť, lebo som presvedčená, že nemám o čom písať, ale zároveň cítim, že sa akosi potrebujem vypísať. Z čoho nám logicky vyšlo, že som tu. Aj vy máte taký stvrdnutý mozog? Neviem, či je to prázdninami alebo tým strašným teplom. Pravdepodobne je to kombinácia oboch týchto faktorov, ktorá mi neumožňuje rozumne myslieť, dobre sa vyjadrovať a vykonávať nejakú zmasluplnú činnosť. Ale dosť o mne, poďme sa baviť o niečom zaujímavejšom. O mne (nuž, keď ste raz na mojom blogu, mne sa asi nevyhnete) a mojom zážitku z minulého týždňa.

Neuveríte, čo sa stalo v našom meste, za siedmymi horami a siedmymi dolinami, kde sa piesok lial a voda sypala a ľudia sa potili, a nič sa tam nedialo. Teraz by vás isto dorazilo, kebyže napíšem, že sa tu fakt nič nestalo, a len som vás chcela nachytať, že 1.apríl, hah (vážne mi drbe). Takže k pointe, minulý piatok sme tu mali akciu s názvom Culturebox, ktorá mala tento rok už deviate pokračovanie, no ja som zistila iba asi pred mesiacom, že niečo také existuje. A tak v našom nádhernom parku, plnom ožratých neprispôsobyvých občanov postavili usilovní muži stejdžu (stage), na ktorej sa od 16 hodiny p.m vystiedalo dokopy päť lokálnych, menej lokálnych aj absolútne nelokálnych kapiel. Poctivo som sa na túto veľkú udalosť chystala, a tak som si dopredu vygooglila dve z týchto hudobných zoskúpení a zistila, že sa mi páčia. Inak som nikoho nepoznala. Ale teda v horúci piatkový podvečer sme sa skupinka mojich najbližších aj menej blízkych kamarátov vybrali do už spomínaného parku, ktorý nesie meno 'najčastejšie sa v hrobe obracajúceho Slováka', Ľudevíta Štúra. Ako prvá vystupovala kapela Cascabel, pôvodom z Banskej Bystrice, a tak to aj vyzeralo. Osobne si dovolím tvrdiť, že moje spevácke schopnosti sú omnoho lepšie, i keď hudba bola počúvateľná. Po dlhšom vyčkávaní prišli na rad Papyllon, chlapci ta od Prešova. A práve ich by som tu rada bližšie predstavila, pretože sú naozaj skvelí, a okrem toho extrémne ňuňu. Asi tak ňuňu, že sme sa do nich totálne zaľúbili, ale pšššt.

17. - List môjmu o pät rokov staršiemu ja.

13. července 2015 v 16:22 | Zuzka |  30 days.
Milá Zuzka,
neviem, ako by som začala. Je to zvláštne, pretože nepochybujem, že si pamätáš na všetky ciele a sny, ktoré si si ako šestnásťročná vytýčila. Nietorým sa smeješ, iné plníš a o niektorých si možno zistila, že sa nikdy nestanú skutočnosťou. Tvoje mladé ja ti môže poslať odkaz, ktorý ťa hádam posilní - Kým žiješ, dúfaš. Preto ver, že všetko čo si si kedy priala, praješ alebo si budeš priať sa stane skutočnosťou, len musíš ísť tým snom v ústrety. Obe vieme, koľko zlyhaní si už v živote zažila. Tak sa už prosím viac nevzdávaj. Tým mi asi urobíš najväčšiu radosť, keď sa nevzdáš a budeš naďalej snívať. A tým, že budeš sama sebou. Nikdy nemá cenu sa meniť, pre niekoho iného, koho si už možno stretla. O tom, že by mal byť ryšavý, ani nemusím písať. Ak nie je nevyhadzuj ho. Nie je to podmienka. Podmienka je, aby ťa miloval a správal sa k tebe ako pravý gentleman. Aby si bola pri ňom šťastná. Lebo to je to, čo si vždy chcela, byť šťastná. Sú rôzne spôsoby ako to dosiahnuť, teda ak si zatiaľ nenašla toho pravého, čo je vo veku dvadsaťjeden rokov dosť pravdepodobné. Chcela si veľa cestovať - Londýn, Edinburgh, New York... Ak máš tú možnosť choď. A zostaň tam. Rob hoc aj upratovačku, ak budeš šťastná. Ale otec vždy vravieval, že si môžme robiť, čo chceme až keď mu ukážeme diplom. Tak mu urob tú radosť. Nemám síce tušenie, čo študuješ, ale pevne verím, že ťa to baví, a že svoju voľbu neľutuješ. Momentálne uvažujem, že novinárčina by ma síce bavila, ale nič z toho nebude. Ak sa si pre ňu nakoniec rozhodla, tak hlavne nestrácaj objektivitu, hrdosť a odhodlanie písať pravdu. Dúfam, že si emocionálne odolnejšia, pretože mne sa už len pri písaní tohto pokusu o list, hrnú do očí slzy. Asi je to tým, že ani neviem, či tu o päť rokov budeš. Možno príde nukleárna vojna, alebo umrieš na hladomor. To je ďalšia vec, prečo by si si mala život užívať. Čo som chcela povedať je, že nesmieš stratiť samú seba, svoje sny a ideály, pretože bez nich si niekto iný a to sa rovná tomu byť nikým. I keď nebránim sa myšlienke, že si teraz múdrejšia, sebavedomá nezávislá osoba. Aj napriek tomu, že sa v tomto období, keď je moje telo a myseľ ťažko skúšané nadmerným množstvom pubertiackych hormónov občas neznášam, ty sa skús znášať, pretože napriek tomu ako narcisticky to znie, si skvelá.

Takže sa maj dobre moje budúce ja, a napíš podobný list svojmu ďalšiemu ja,
aby si sa vždy mohla obrátiť na svoje minulé ja a poučiť sa z jeho chýb
a nikdy nestratiť svoju vieru v lepší zajtrajšok,
ktorou momentálne ovplývaš.

16. - Šesť obľúbených citátov.

8. července 2015 v 21:38 | Zuzka |  30 days.
Á toto je taká veselá vec. I keď neviem, ako si vyberiem práve šesť, ale opäť sa pokúsim použiť svoje nadprirodzené šedé mozgové bunky a spísať vám sem citáty, ktoré moje srdce potešili a rozum ohúrili. Dovoľte mi teda začať, úvod bude myslím dosť silný :) (Nechávam ich v origináli, pretože tak sú proste krajšie!)

http://data.whicdn.com/images/185819565/large.png


"When I was 5 years old, my mother always told me that happiness was the key to life. When I went to school, they asked me what I wanted to be when I grew up. I wrote down 'happy'. They told me I didn't understand the assignment, and I told them they didn't understand life."
- John Lennon

Povedala by som, že kto nepozná tento citát, akoby ani nežil. Keď som ho prvý raz čítala úplne ma ohúril. Hovorí mi z duše, ako to má John vo zvyku.

"I think a lot, but I don't say much."
- Anna Frank

Denník tejto malej hrdinky je rozhodne na zozname kníh, ktoré mám v pláne v blízkej budúcnosti prečítať. Zatiaľ sa len čudujem ako je možné, že bola tak veľmi inteligentná na svoj vek. A konkrétne tento výrok, sa ku mne v posledných rokoch hodí.

"The meaning of life is life"
- Alan Alda

Tak jednoduché, až je to nepochopiteľné. Mr.Alda si ma naprosto získal v seriály MASH, ktorý skrátka patrí k mojim najobľúbenejším. A keď som sa pozrela na neho trochu bližšie, zistila som, že je to celkom fajn a múdry chlapík.

Leto, výlety,plány a blog.

5. července 2015 v 21:05 | Zuzka |  Photoblog.
Ahoj, milý človek čítajúci tento pozdrav! Verím, že si sa tu vyskytol celkom plánovane a teda, že si tento článok prečítať chceš. Preto ťa nemusím dopredu varovať, ako to už býva mojim dobrosrdečným zvykom, že ťa tento článok nebude zaujímať. Bude rozdelený do viacerých častí a písať budem o viacerých veciach, ako vždy, keď píšem denník, pretože moja ryšavá šiška nedokáže rozmýšľať nad jednou vecou, bez toho, aby nerozmýšľala nad ďalšími dvomi.

Na začiatok ti poprajem pekné leto a zagratulujem k úspešnému prežitiu desaťmesačného utrpenia. Prázdniny by mi sadli viac, keby boli niekedy v jeseň, pretože tá je ako stvorená pre dlhé a príjemné prechádzky po cintoríne. Nevadí však, aj leto postačí, aby som doznala vytúženého oddychu. Až na to, že som trochu chorá. Neviem celkom presne, ako je možné, že som pri tridsať stupňových horúčavách prechladla, ale stalo sa. V pláne som mala niekde brigádovať. Lenže všetky firmy a podniky, do ktorých som poslala žiadosti statočne odolali a neprijali ma. A tak budem leto tráviť nejak inak. Čítaním kníh, prechádzkami s priateľmi, športom (ako každé leto, by som chcela schudnúť nejaké ho otravné kilečko), počúvaním hudby, spaním, sledovaním seriálov a filmov a v neposlednom rade - blogom.

Chcela by som, aby články vychádzali aspoň dvakrát do týždňa. Mám toľko nápadov a rozpísaných vecí, že neviem, či to vôbec niekto bude stíhať a chcieť čítať. V každom prípade vás chcem týmto upozorniť, že ak sa vám nebude pozdávať najnovší článok, skúste zalistovať trochu nižšie a možno vás tam niečo ohúri a zaujme. Taktiež ste si možno všimli, že som zmenila dizajn. Tento proces nikdy nedopadne presne podľa mojich predstáv, ale nemôžem tvrdiť, že by to dopadlo úplne zle. Ak dostanem aspoň jeden pozitívny ohlas na toto dielo, tak moje srdce poskočí a vás môže tešiť, že ste urobili jeden dobrý skutok, keď ste potešili choré kľavé decko (smiech).