17. - List môjmu o pät rokov staršiemu ja.

13. července 2015 v 16:22 | Zuzka |  30 days.
Milá Zuzka,
neviem, ako by som začala. Je to zvláštne, pretože nepochybujem, že si pamätáš na všetky ciele a sny, ktoré si si ako šestnásťročná vytýčila. Nietorým sa smeješ, iné plníš a o niektorých si možno zistila, že sa nikdy nestanú skutočnosťou. Tvoje mladé ja ti môže poslať odkaz, ktorý ťa hádam posilní - Kým žiješ, dúfaš. Preto ver, že všetko čo si si kedy priala, praješ alebo si budeš priať sa stane skutočnosťou, len musíš ísť tým snom v ústrety. Obe vieme, koľko zlyhaní si už v živote zažila. Tak sa už prosím viac nevzdávaj. Tým mi asi urobíš najväčšiu radosť, keď sa nevzdáš a budeš naďalej snívať. A tým, že budeš sama sebou. Nikdy nemá cenu sa meniť, pre niekoho iného, koho si už možno stretla. O tom, že by mal byť ryšavý, ani nemusím písať. Ak nie je nevyhadzuj ho. Nie je to podmienka. Podmienka je, aby ťa miloval a správal sa k tebe ako pravý gentleman. Aby si bola pri ňom šťastná. Lebo to je to, čo si vždy chcela, byť šťastná. Sú rôzne spôsoby ako to dosiahnuť, teda ak si zatiaľ nenašla toho pravého, čo je vo veku dvadsaťjeden rokov dosť pravdepodobné. Chcela si veľa cestovať - Londýn, Edinburgh, New York... Ak máš tú možnosť choď. A zostaň tam. Rob hoc aj upratovačku, ak budeš šťastná. Ale otec vždy vravieval, že si môžme robiť, čo chceme až keď mu ukážeme diplom. Tak mu urob tú radosť. Nemám síce tušenie, čo študuješ, ale pevne verím, že ťa to baví, a že svoju voľbu neľutuješ. Momentálne uvažujem, že novinárčina by ma síce bavila, ale nič z toho nebude. Ak sa si pre ňu nakoniec rozhodla, tak hlavne nestrácaj objektivitu, hrdosť a odhodlanie písať pravdu. Dúfam, že si emocionálne odolnejšia, pretože mne sa už len pri písaní tohto pokusu o list, hrnú do očí slzy. Asi je to tým, že ani neviem, či tu o päť rokov budeš. Možno príde nukleárna vojna, alebo umrieš na hladomor. To je ďalšia vec, prečo by si si mala život užívať. Čo som chcela povedať je, že nesmieš stratiť samú seba, svoje sny a ideály, pretože bez nich si niekto iný a to sa rovná tomu byť nikým. I keď nebránim sa myšlienke, že si teraz múdrejšia, sebavedomá nezávislá osoba. Aj napriek tomu, že sa v tomto období, keď je moje telo a myseľ ťažko skúšané nadmerným množstvom pubertiackych hormónov občas neznášam, ty sa skús znášať, pretože napriek tomu ako narcisticky to znie, si skvelá.

Takže sa maj dobre moje budúce ja, a napíš podobný list svojmu ďalšiemu ja,
aby si sa vždy mohla obrátiť na svoje minulé ja a poučiť sa z jeho chýb
a nikdy nestratiť svoju vieru v lepší zajtrajšok,
ktorou momentálne ovplývaš.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 LinDa☮ LinDa☮ | Web | 13. července 2015 v 20:06 | Reagovat

To je tak krásne, Naozaj. Aj mne skoro ukapla slzičla :)
Asi mám v hlave úplne vygumované, ale nenapadá ma skoro nič, čo by som napísala svojmu budúcemu ja. Ale minulému by som napísala dve hrubé knihy akých chýb sa má vyvarovať :) Možno by to pomohlo aj tej budúcnosti...

2 thedreamwalker thedreamwalker | Web | 15. července 2015 v 15:00 | Reagovat

podla mna by si sa na novinarcinu hodila :) resp. si myslim, ze pisat vies :)
snad sa coskoro v niecom najdes a zistis, co by si chcela :))

ja by som list sebe nedokazala napisat.. urobila som tak tusim ked som mala pod 10 rokov a pisala som sebe 12.-rocnej :D .. ale neprecitala som si to vtedy .. len o rok mozno a potom to vyhodila :D .. ani neviem..

ale ked si predstavim ze moje 16. rocne ja by mi napisalo list.. k 21, co ma caka uz o desivo kratke styri mesiace, bola by som vskutku rada a zvedava :D takze.. list si vytlac a zavri do obalky a nezabudni nan! planujes to nejak tak?

3 lotte-hazlert lotte-hazlert | Web | 15. července 2015 v 22:24 | Reagovat

Otec vravieval, že si môžte robiť čo chcete, keď mu ukážate diplom... Podľa mňa ak by si aj teraz chcela odísť robiť upratovačku do New Yorku, dá sa z tej podmienky celkom dobre vykľučkovať (keď mu napríklad donesieš diplom z olympiády v hode čižmou...). Žartujem, samozrejme. Je to super, mne síce slzy padajú len pri dojímavých akustických podmazoch, ale ak by som si pustila nejaký soundtrack, tak by sme si poplakali dve. Teda, iba ak to tlačenie sĺz prešlo do plaču, čo neviem naisto. Potom ma informuj v ktorom časopise si nájdem tvoju rubriku. :)

4 Simix Simix | Web | 17. července 2015 v 20:35 | Reagovat

Úplně nádherně napsané :)
Ano, nevzdávat se!! :)
Přeji hodně štěstí a radosti :)

5 Ivet & Adri Ivet & Adri | Web | 17. července 2015 v 23:08 | Reagovat

To je tak krásně napsané, až mě to také dojalo. Napsat takový dopis svému budoucímu já není vůbec špatné. Myslím, si že na novinařinu by si se opravdu hodila, protože tento článek jsi napsala opravdu úžasně. Co se týká dopisu, myslím, že za pět let toho prožiješ hodně a určitě si budeš pamatovat co jsi napsala a půjdeš si za svým snem a budeš se snažit splnit to co jsi napsala. :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama