Srpen 2015

30. - Čo sa zmenilo v mojom živote počas plnenia tejto challenge?

29. srpna 2015 v 14:37 | Zuzka |  30 days.
Dámy a páni, slečny a mládenci, dievčatá a chlapci, dnes v túto nádhernú, slnečnú, poslednú prázdninovú sobotu sa stávate svedkami výnimočnej udalosti ukončenia mojej 30 dňovej (hah) challenge na blogu. Splniť ju mi trvalo iba 363 dní, čo je asi dvanásť násobok pôvodne určeného času. Ale úprimne sa priznám, že som na seba hrdá, lebo som opäť prešla skúškou svojej vytrvalosti, ktorá nie je bohvieaká. A tiež som nesmierne rada, že to už mám za sebou. Vidím to tak, že nikdy viac. Stihla som to teda skoro za rok a ešte k tomu pred začiatkom školy, ktorý sa rýchlosťou Semira z Kobry 11 blíži.


Posledná téma je teda spísať čo sa u mňa počas tejto challenge zmenilo. Bolo toho dosť. Za rok sa vám tých vecí nazbiera viac, človek si všeličím prejde, čo ho zmení a sformuje. Už nie som to isté dievča, ktoré začínalo túto challenge. Nastúpila som na strednú a zmákla prvý ročník. Našla som si nových priateľov, a uvedomila, že tí starí pre mňa znamenajú všetko. Zmenila som svoje priority a zistila, čo v živote chcem (niežeby som vedela konkrétne povolanie či vysokú na ktorú pôjdem). Poznala som samú seba o niečo lepšie a dokázala si, že na to mám. Zbavila som sa svoje základoškolskej platonickej lásky, i keď je so mnou stále v triede. Rozhodla som sa, že nebudem chalanov riešiť a budem sa sústrediť na seba (to je tiež vtipná story, niekedy vám ju možno porozprávam). Nespočetne veľakrát som plakala a hádala sa s rodičmi. Ešte viac som sa však smiala a tešila. Zažívala veci, ktoré si chcem pamätať. Veľa som čítala a premýšľala, pričom som došla k najrôznejším záverom. Každý moment, každé stretnutie, skrátka všetko ma obohatilo a spravilo zo mňa iného človeka. Nemôžem tvrdiť, že lepšieho. Možno dospelejšieho.

Samozrejme, keďže sme na mojom blogu, nemôžem zabudnúť ani na úžasných ľudí (vás!), ktorých som počas toho roka spoznala tu. Na konci minulého leta som čítala asi tak tri-štyri blogy. Teraz ich je osem a všetci, ktorý čítujú tieto moje 'sračky' si zaslúžia obrovskú poklonu a vďaku. Vždy mi vyčaríte úsmev na tvári. Dúfam, že ma chuť písať neopustí a môžem vám v rámci možností sľúbiť, že počas šk. roka sa dočkáte intelektuálnejších a zaujímavejších počinov.

Vaša o rok staršia,
do druhého ročníka nastupujúca,
všetkého sa bojaca
Zuzka ♥

29. - Kde sa vidím za 20 rokov?

28. srpna 2015 v 0:01 | Zuzka |  30 days.
Hm, ak mám napísať svoju super optimistickú predstavu bude to celkom jednoduché. Ak mám napísať triezvy odhad, bude to jedna veta - Nemám ani poňatie. Vlastne ani neviem, či by som chcela vedieť, kde bude môj život v budúcnosti. Teda ak by som dopredu vedela, že to bude v rámci možností dobré, tak by ma to tešilo. Ale viete si predstaviť, že by ste zistili, že sa vám v budúcnoti stane niečo strašné a nemohli tomu zabrániť, teda len tak, že by ste spáchali samovraždu. Preto asi nechcem vedieť, čo ma čaká. Ale chcem si to všetko predstaviť.


Vidím sa sedieť niekde v kancelárií uprostred nádherného Edinburghu. Mať stály pracovný čas, fajn kolegov a nerobiť nič náročné, no pritom meniť svet k lepšiemu. Po práci sa vrátiť domov, do môjho jednoducho zariadeného svetlého bytu a nakŕmiť a vyvenčiť môjho psíka. Potom pôjdem na hodinu jógu a keď sa vrátim domov spoločne s mojím milovaným si niečo uvaríme. Následne sa presunieme do nejakého pubu, kde už budeme udomácnený a s priateľmi sa zabavíme. V prípade, že budeme po príchode domov triezvi (haha), pozrieme si nejaký film alebo prečítame knihu. K tomu čaj, alebo vínko. Občas vybehneme cez víkend niekam na výlet. A občas si len tak na dva týždne zbalíme kufre a budeme cestovať. Taká je moja romantická predstava budúcnosti.

Všetko vám to asi sedí k tomu, čo ste sa o mne počas tejto challenge dozvedeli, a hlavne v posledných článkoch. Takto jednoducho a stereotypne si predstavujem svoj život. Nechcem veľa, ale viem, že môžem chcieť aj menej. Neviem, či budem taký život skutočne mať, ale je to mojím cieľom a sama sebe som sľúbila, že budem robiť všetko, čo budem môcť, aby som si svoje ciele splnila.

28. - Posledných 7 kníh, ktoré som prečítala.

25. srpna 2015 v 21:33 | Zuzka |  30 days.
Vzhľadom k tomu, že píšem aj recenzie, tak o tých knihách viete. Ale bolo tu zopár kníh, na ktoré som recenzie nerobila, tak sa o stručný komentár pokúsim teraz.

Don Malarkey: Seržant z Bratstva neohrozených.
Toto je príbeh vojaka, ktorý v Deň D zoskočil nad Normandiou a prežil druhú svetovú vojnu. V knihe sa nám naskytá pohľad na jeho život čias mladosti v Oregone, cez dvojročný výsadkársky výcvik a stratu najlepšieho priateľa v chladnom Ardénskom lese až po koniec vojny prežití v nádhernom Rakúsku. Je to realita, všetko spísané do detailov. Napínavé, zaujímavé a dosť smutne drsné čítanie. Myslím, že práve takéto knihy, ľudí, ktorí vojnu zažili na vlastnej koži sa oplatí čítať. Uvedomíte si, aký hrdinovia to boli. Ja som sa k Bratsvu neohrozených (prezývka Roty E, ktorá bola najlepšia v 101. výsadkárskej divízií americkej armády) prostredníctvom rovnomenného seriálu. Neskôr som si prečítala aj knihu a nakoniec túto autobiografiu. A knihu rozhodne odporúčam, nie je dlhá a isté pasáže sú nudné, ale aj tak stojí za prečítanie.
http://www.martinus.sk/data/tovar/_l/62/l62406.jpg


http://img.databazeknih.cz/images_books/26_/26831/mid_zlodejka-knih-43M-26831.jpg

http://www.gorila.sk/i/imgs_orig/954/681954.jpg

27. - Veríš v Boha?

24. srpna 2015 v 10:21 | Zuzka |  30 days.
Nie. Som ateista. I keď som ako malá bola krstená a dokonca mám aj to prvé sväté prijímanie. Som človek, ktorý si dosť zakladá na faktoch. A vlastne odkedy som čítala knihu Da Vinciho Kód od Dana Browna, tak som si to v hlave nejak ujasnila, že zo mňa veriaca asi nebude. Keď som bola mladšia skutočne som sa snažila rozprávať s Bohom a tak, hlavne kvôli mame a starým rodičom, lebo to sú veľký veriaci. Ale asi som bola viac ovplyvnená mojim ateistickým otcom. Skrátka som sa vo viere a náboženstve nenašla. Jedným z dôvodov je aj to, že nechcem veriť v Boha, ktorý by dopustil toto všetko. Vojna kam sa pozriete, chudoba, hlad, choroby, lakomá túžba po moci, podvody a žiadna ľudskosť. Viem, že mi môžete oponovať, že toto nemá byť raj. Ale ak je Boh taký veľký a všemocný, tak prečo nás chce vidieť tak strašne trpieť? Skrátka sa s tým nedokážem stotožniť. Tiež neverím tým 'rozprávkam' v Biblií.

http://www.islamic-myths.com/wp-content/uploads/2012/07/n5039119d5c5f91.jpg

Ak by som aj bola veriaca, tak by som do kostola nechodila. Mám pocit, že vzťah medzi Bohom a veriacim je intímny a nemá s chodením do kostola nič spoločné. Taktiež náboženstvo a cirkev nemá nič spoločné s vierou. Sú to len organizácie, ktoré robia obrovské špinavosti a ich cieľom je zmanipulovať čo najviac ľudí a získať moc, peniaze. Takto sa na to dívam. Ale snažím sa neodsudzovať ľudí, ktorí sú celí hotoví z Boha a kostola. Len to nechápem a je mi to cudzie.

Ale rovnako ako ja nikoho neodsudzujem (dobre, z cirkvi a kostolov si robím srandu, priznávam), tak nechápem, prečo ma verici (hlavne staré tety) považujú za menej človeka a nevychovaného spratka, lebo do kostola nechodím. To či ste katolík, pravoslávni, žid, moslim a či sa modlíte a chodíte do kostola, to z nikoho dobrého človeka nerobí. A bohužiaľ, sú títo ľudia často horší ako neveriaci. A to sa ani nejdem rozpisovať o prípadoch zneužívania detí a antikampani proti homosexuálom. Len napíšem, že sa mi nepáči, akú moc má cirkev na Slovensku. Pretože to nemá nič spoločné s duchovnou očistou, to je normálna manipulácia a vymývanie mozgov.

Takže nie, ja som neveriaca. A ako si hovoríme s kamarátkou, my sme skôr takí malí satanovia. (smiech) Ako ste na tom vy? Veríte, neveríte?

26. - Môj štýl.

22. srpna 2015 v 23:17 | Zuzka |  30 days.
Myslím ten módny, takže dnes to bude krátke (smiech). Úprimne povedané, veľmi sa o to nestrám. Snažím sa obliekať podľa toho, čo sa mi páči, ale v prvom rade to musí byť pohodlné. Svoj štýl by som charakterizovala ako športovo-elegantný. Je založený hlavne na to, že keďže je moja postava trochu objemnejšia, no skrátka som väčšia, nemôžem si obliecť úplne všetko, pretože by som sa za a) necítila dobre a za b) pohoršila by som okolie, a to nechcem, pretože viem, aké je to byť pohoršený oblečením druhých (nič v zlom, ale niektoré baby....). A tak sa teda snažím obliekať tak normálne. Do školy obvykle nosím rifle, tričko a mikinu (šedá myška). Ale keď treba, viem sa obliecť aj inak, tak elegantnejšie a slušnejšie. Len je potom celé moje okolie prekvapené, takže to veľmi často nerobím.

http://ak2.polyvoreimg.com/cgi/img-set/cid/86503201/id/06aIwZ8HRyqVUet0J_CWOw/size/y.jpg

V mojej skrini inak prevláda čierna a modrá, ale nájdu sa tam aj veselšie kúsky ako ružová/červená košela, či biela blúzka a tričká s potlačou hudobných skupín. Mám len jedny šaty a jednu sukňu, inak nosím výlučne nohavice. Toto je fakt, ktorý na mne neznáša moja mama, lebo sa vraj obliekam príliš chlapčensky. Lenže mám pocit, že mne sa to hodí. A tiež sa hlavne snažím nepútať poroznosť, to je prvé pravidlo, ktoré mám. Čo sa týka topánok, mám dvojo tenisiek, jedny trekové topánky, čižmy a balerínky. Na opätku nemám nič, pravdepodobne by som sa v tom aj tak strepala. Najradšej nosím moje krásne tyrkysové 'číny', ktoré za desať eur fungujú už druhý rok. Z mnohých báb v mojom veku to padá ako z omietky (plynulo som prešla k líčeniu). Ja sa nemaľujem vôbec. Asi pred dvoma rokmi som mala fázu, kedy som používala riasenku, ale nejak som prestala. Teraz do mňa mama hustí, že by mi pekne zvýraznila moje modré očičká, a ja o tom začínam uvažovať. Ale asi vyhrá moja lenivosť. A taktiež do mňa hustí aj za to, že si mám dať namaľovať obočie. Aby ste tomu rozumeli, ja mám nejaké severské gény, alebo čo, pretože mám blonďavé obočie skryté pod ofinou(nikdy nezabudnem, ako sa ma to šesťročné decko spýtalo, prečo nemám obočie...). A vraj by som vyzerala dospelejšie. Možno je to pravda, ale neviem si to na sebe predstaviť. Nepáči sa mi ako prirodzene vyzerám, ale nechcem vyzerať neprirodzene. Čo sa týka doplnkov, nosím len hodinky a náušnice, také tie napichovačky. Občas si dám nejaký prívesok alebo náramok, no nič veľké. Neviem, skrátka sa v tom necítim dobre a iba mi to zavadzia (vážne som divná, uznávam).

Vôbec nesledujem, čo je v móde a dedukujem to len podľa toho, čo majú oblečené 'trinástky' promenádujúce sa po meste. Ale musím sa vám priznať, že som bohový fanúšik Nákupných maniačok. Keď mám čas, vždy si to zapnem. Nie kvôli inšpirácií, nie kvôli tým súťažiacim, ale kvôli tým módnym stylistom. Tie hlášky, čo dávajú. Podľa mňa najvtipnejšia šou v slovenských televíziach. (Áno, hanbím sa za to.)

25.- Ja ako žienka domáca.

21. srpna 2015 v 13:55 | Zuzka |  30 days.
Nie, toto si nedokážem ani predstaviť. Veľa ľudí v mojom veku si vraví, že okolo 30 chce založiť rodinu a usadiť sa, ale ja sa k ľudom s takýmito plánmi veľmi neradím. Jasné, bolo by to milé a tradičné. Len si to neviem celkom dobre predstaviť. Napríklad celkom obdivujem moju maminu, že zvláda prácu a domácnosť, lenže je to na hrane. Stále je vynervovaná a nervózna a ja si vravím, prečo by som to mala chcieť aj ja? Keď som bola menšia, chcela som mať kopu detí a úžasného manžela. Človek s vekom tak nejak dospeje a nájde si svoju cestu. V súčastnosti som na tom tak, že sa nechcem vydávať ani mať deti. Neviem, prečo sa to na Slovensku považuje za štandartný postup a žena, ktorá nechce stráviť svoj život v kuchyni a prebaľovaním je automaticky terčom ohovárania širokého okolia (verte mi, že každá debata mojej mamy s mojou starkou sa točí okolo nejakej slobodnej štyridsiatničky). Skrátka život sa dá žiť plnohodnotne aj v prípade, že nemáte rodinu. Osobne si predstavujem samú seba v malom bytíku, kde budem žiť sama alebo s niekým. Pracujúc niekde (fakt neviem, čo chcem študovať) a dni tráviť s priateľmi, knihami, cestovaním. A ak jedného dňa zmením názor, tak budem mať dieťa a bude to preto, že to chcem, nie preto, že sa to odo mňa ako od ženy očakáva. Pretože mi nie sme na to, aby sme len rodili deti a starali sa o domácnosť. Žijeme v modernom svete 21. storočia, preboha! Taktiež sa nechcem vydávať. Opäť je ten dôvod jednoduchý. Keď ste v manželstve, spoločnosť od vás automaticky očakáva, že sa budete správať podľa predlohy - rozumne a dospelo. A že všetku svoju energiu a pozornosť venujete tomu, aby sa vám podarilo mať deti. Bullshit!

http://www.the-arcade.ie/wp-content/uploads/2014/10/tumblr_nd0os50uFq1u0a25go2_500.gif

Čo sa týka starostlivosti o domácnosť. Viem navariť, piecť, upratovať, žehliť... ale žeby som to mala v pláne robiť na plný úväzok na to zabudnite. Nikdy nebudem celé dopoludnia tráviť za sporákom, aby môj milovaný manželíček a rozkošné krpaté detičky mali čo papať na obed. Vyznie to divne, ale musím sa posťažovať na moju mamu. Stále hovorí, že ju to nebaví, ten kolobeh starania sa o domácnosť. Vo všeobecnosti sa na to ženy stále sťažujú. Lenže milé moje dámy, kto vás nútil do toho, aby ste mali mnohopočetné rodiny? Nikto. Museli ste proste počítať s tým, že to takto dopadne, bolo to vaše slobodné rozhodnutie. Alebo ste si mohli vychovať manželov tak, aby vám viac pomáhali.

Asi si poviete, že toto všetko od šestnáťročnej papuľnatej tínedžerky vyznieva komicky a nič o tom neviem. Máte možno aj pravdu, ale zamyslite sa trochu. To ako svoj život prežijeme je naše rozhodnutie. Pri všetkom treba zvážiť plusy a mínusy. Ak si vyberiete cestu materstva a manželstva, nemôžete sa čudovať a sťažovať. Ja touto cestou nemám v pláne ísť. I keď len čas ukáže, ako to so mnou nakoniec dopadne....

24.- Miesta, ktoré by som chcela navštíviť.

19. srpna 2015 v 12:20 | Zuzka |  30 days.
Dneska tu máme opäť jednu z tých tém, ktorá sa spája s mojimi cestovateľskými snami.

Nový Zéland.
Celkom určite, by som rada navštívila zem Hobitov a nádhernej prírody. Je to pre mňa taký najväčší cestovateľský sen. Veď sa stačí pozrieť na fotky, a povedzte mi, kto by túto úžasnú krajinu nechcel navštíviť. Predstavujem si ju ako oázu pokoja.

Did you know this place is here in Venice?  This was part of our amazingly fun…

New York.
Toto mesto sa mi zdá byť zo všetkých veľkomiest Ameriky najlepšie a najkrajšie. Jednoducho to tam žije a vy si musíte pripadať ako vystrihnutý z amerického filmu. Túlať sa medzi všetkými tými mrakodrapmi, preplnenými ulicami, sledujúc žlté more taxíkov. A potom zrazu prísť do Central Parku, ktorý vás prenesie niekam inam, až zabudnete, že ste uprostred veľkomesta. Tak nejak to mám v hlave uložené, a zdá sa mi to byť perfektné.



Škandinávia.
Žeby ďalšia oáza pokoja? Neviem, ale aspoň je tam krásna príroda, sympatické podnebie a ľudia iní ako tu. Preto ma to láka. Vždy ma viac lákal ten sever než juh Európy. Mám pocit, že tunajšia mentalita, spôsob život sú výnimočné a krásne. Prechádzka popri fjorde, sledovanie polárnej žiari na severe Švédska a potom poriadna chlastačka vo Fínsku, čo znie lákavejšie?

https://tobergen.files.wordpress.com/2012/01/scandinavia-2008-4-gb-1425.jpg

23. - Muži, ktorí sa mi páčia.

17. srpna 2015 v 22:00 | Zuzka |  30 days.
Táto challenge začína byť trápnejšia a trápnejšia. Teda niežeby mi téma nesadla, ale uznajte, že je to trošku trápne (pod pojmom trošku myslím strašne veľmi (trápne o veľkosti atómového hríbu)). Ale v prvom rade by som vám mala povedať, že mám približne okolo päť kusov imaginárnych manželov. Na základke som ich vedela aj presne pomenovať, momentálne som však niekoľkokrát rozvedená, a tých, s ktorými som sa rozviedla (áno, pre taký povrchný dôvod akože sa mi už nepáčia a tiahne im na päťdesiatku) som nahradila inými. Vo všobecnosti by sa ale dalo povedať, že môj vkus je vymedzený.

http://33.media.tumblr.com/21153a5c7f30a3b437db93942378f8e3/tumblr_n2k0b4cMNC1tsbosso1_500.gif

Upozornenie: Čítate na vlastné riziko!

Páčia sa mi chlapi, ktorí majú bradu. Nie takú veľkú, ale aspoň strnisko, pôsobia potom tak mužnejšie a vážnejšie. Ďalšou podmienkou, ktorú som zaviedla po mojej návštve Londýna je, že by mal môj chlap byť ryšavý. Ale nebojte, túto podmienku kladiem len na pána Dokonalého, ktorý sa jedného dňa zjaví v mojom živote, nie je to pravidlom aj pre imaginárnych manželov a už dupľom nie pre tých chlapov, ktorý sú odo mňa na míle vzdialený spievajúc, športujúc či natáčujúc filmy. Dôvod tejto požiadavky je jednoduchý. Rozhodla som sa, že ak raz v živote budem mať deti, budú ryšavé, pretože preboha, to je hádam jasné, že ryšavé deti sú úplne najviac zlaté (uvedomujem si, že svoje dieťa vystavím šikane, preto žiadne mať nechcem, ale keby len predsa). Moja prirodzená farba je niečo doryšava, ale v kombinácií s inou by nemusel vzniknúť žiadaný efekt, a teda sa chcem takto poistiť (apoň si predstavujem, že takto nejak funguje genetika (ako ste si mohli všimnúť, biológia nepatrí medzi moje silné stránky)). Veľmi by som ocenila modré oči, ale žiadať to, je asi priveľa. A tiež sa mi páčia na chlapoch košele, kárované rôznofarebné. Možno vám teraz pripadám ako milovníčka hipsterov, ale vedzte, že mne sa páčili takí chlapi omnoho skôr, než nejaký hipsterizmus prišiel do módy (trvalo mi asi rok, kým som pochopila, čo to vlastne znamená, a stále mi to nie je celkom jasné).

22. - Ideál ženy.

16. srpna 2015 v 17:44 | Zuzka |  30 days.
Ani neviem, či by som k tejto téme mala napísať. Respektíve, čo som chcela napísať pred rokom, keď som ju do challenge zaraďovala. Skúsim vám povedať, koho za taký ideál považujem ja, a aká by som chcela byť, aby som sa sama sebe zdala byť ideálna.
http://theunboundedspirit.com/wp-content/uploads/2014/12/real-woman-2.jpg
Najskôr však musím povedať, že ideálom pre mňa nie je dokonalosť. Dokonalosť je nudná, umelá a nemá nič spoločné s realitou. Ideálom je pre mňa skôr ľudskosť a prirodzenosť. Vždy ma viac bude zaujímať to, čo je vo mne, než to ako vyzerám. Charakter je u ľudí najdôležitejší. Jasné, že si všímam na ľudoch ako prvé vzhľad, lebo nenosia na hrudi napísané, akí sú vnútri. Ale nedokážem si predstaviť, že by som sa s niekým nerozprávala len preto, že je napríklad škaredý alebo tučný.

Za ideálnu ženu, by som označila (ak chceme príklad zo sveta známych osobností) Emmu Watson. Hádam nemusím nikomu hovoriť, že tá žena je skutočne krásna. Ale o tom mi teraz nejde. Viete, Emma je vtipná, inteligentná a pôvabná. Je to skutočná dáma, a taká by mala byť každá žena (aspoň na verejnosti). Nie je len taká povrchná. Zaujíma sa o dianie vo svete, snaží sa riešiť problémy. Sama aktívne bojuje za práva žien, teda konkrétne za zrovnoprávnenie mužov a žien, prostredníctvom kampane HeForShe. Myslím, že celému svetu dokazuje, že to nie je len pekná tvárička z Harryho Pottera, ale že je skutočnou ženou. Moje srdce si úplne získala týmto príhovorom. Odvtedy by som ju pasovala do pozície, akého vzoru, ktorý inak nemám.


Aby som sama seba nazvala ideálnou, musela by som na sebe veľa vecí zmeniť. Napríklad nebyť taká náladová, ľahko sa neurážať a nebyť až taká vulgárna (smiech). Netrápiť sa blbosťami a viac sa zaujímať o ľudí okolo mňa. Chcela by som byť viac empatická a spoločenská.

Vo všeobecnosti si myslím, že všetci za slovom ideálny myslíme niečo iné, pretože každý sme iný. Tak mi dajte vedieť, aká by podľa vás mala byť ideálna žena a koho za takú považujete. :)

21. - Čo chcem stihnúť pre smrťou.

14. srpna 2015 v 11:01 | Zuzka |  30 days.
Je toho toľko, že si teraz ani neviem na nič spomenúť. Ale mám v pláne si svoj život užiť. Teda nie tak, že budem chlastať každý piatok (čo ak budem žiť v mojom vysnenom Škótsku, sa kľudne môže stať pravdou (smiech)) alebo robiť nejaké iné 'cool' veci. Chcem si život užívať takou inou pokojnejšou formou. Teraz ale skúsim spomenúť niekoľko tých zaujímavejších plánov.

Ísť na parádny roadtrip.
Videli ste Paper Towns? Alebo ďalších milión filmov americkej produkcie, kde sa parta kamarátov vezie naprieč štátmi v takom hippie Volkswagene. Presne taký je jeden z mojich snov. Len tak sa viesť po opustených cestách, kepmovať na najkrajších miestach a užívať si slobodu, ktorú človek pri nezáväznom cestovaní musí cítiť. A bolo by mi úplne jedno, či by som šla naprieč Amerikou, Nemeckom či Slovenskom (hlavne nie Ruskom), lebo keď ste s fajn ľuďmi, je jedno kde na svete sa nachádzate.
ss

Prázdninovo.

11. srpna 2015 v 16:49 | Zuzka |  Diary.
Cítim, že by som sa mala vypísať. Ani si už nepamätám na posledný denníčkovský článok. Síce sa toho až tak veľa nestalo, chcem písať o sebe. O tom ako som si užila basketball na námestí, ako som zažila nádherný západ slnka na streche vodárne, ako som sa zase raz nudila na rodinnej oslave, ako som stokrát prehodnocovala svoj život, ako som sa uprostred noci prebudila a uvedomila si, že netuším, čo chcem robiť. To všetko ma za tú dobu postretlo, a bolo toho omnoho viac. A to teplo...

Najlepšia pesnička všetkých čias v tomto úžasnom prevedení, to je sen!

Stále do nás všetci hustia, že leto by malo byť plné úžasných zážitkov. Že ten kto sedí v lete doma, napr. pri knihe, si leto neužíva. Možno som to len ja, ale mám pocit, že si ho užívam. Možno inou formou ako ostatní. Samozrejme, chodím aj von. Mám kamarátov, s ktorými sme už toto leto pár skvelých vecí urobili. Ale dovoľte mi predstaviť vám moju životnú teóriu. Baví ma stereotyp. Aj keď sa nudím, tak sa vlastne nenudím. Ale potom, raz za týždeň, občas za mesiac sa v mojom živote objaví niečo nečakané. Nejaká udalosť, na ktorú sa dlho teším, alebo ktorá sa stane náhodne. A práve tú si potom pamätám, má pre mňa hodnotu výnimočnej spomienky. Považujem to za šťastie. Nedokážem si predstaviť, že by som každý deň považovala za najlepší deň môjho života. Z toho by sa tiež stal stereotyp. Asi takto funguje môj život.

Zaujímalo by ma ako funguje môj mozog. Občas akoby som to ani nebola moja myseľ. Nedokážem pochopiť, ako so sebou dokážem žiť. Ale teda len občas. Ale o takýchto veľa významných veciach som s vami samozrejme debatovať nechcela. Chcela som sa vám v tento historický deň aj trochu pochváliť. Viete, je to presne 30 dní dozadu, čo som sa pustila do 30 Day Shred cvičebného programu, ktorý vytvorila Jillian Michaels. Táto žena ma počas troch levelov skoro zabila. Prinútila ma potiť sa až zo mňa tieklo ako z vodopádu, mala som svalovku, že som nemohla poriadne ani chodiť. Toto cvičenie som už skúšala niekoľkokrát. Ale teraz som bola odhodlanejšia ako inokedy. Chcela som to dokončiť, cez všetky prekážky. A tak sa aj stalo. Dnes, v deň mojich menín, som do toho dala všetko a svoju misiu doviedla do úspešného konca. Ani si nedokážete predstaviť, aká prenáramne šťastná a spokojná som sama so sebou. Aj napriek tomu, že som neschudla (je to tým, že stále veľa jem), myslím, že som telo dosť spevnila a keď sa pozriem do zrkladla zdá sa mi, že vyzerám o niečo lepšie (možno si to len nahováram). Každopádne som sama seba presvedčila, že dokážem ísť na hranu svojich možností, a keď sa pousilujem a dobre sa namotivujem, tak dokážem asi všetko, a nie len v cvičení. Skrátka sa teraz cítim vo svojom tele asoň o niečo lepšie, a to je v mojom prípade úspech. Rozhodne vám to odporúčam!


Vízia roku 1984.

9. srpna 2015 v 18:20 | Zuzka |  Books.
Dnes vám predstavím vizionársky román George-a Orwell-a s názvom 1984. Dej tohto príbehu sa odohráva práve v tomto roku. A aj napriek tomu, že kniha vyšla ešte v štyridsiatych rokoch minulého storočia, prekvapivo dobre opísala svet absolútnej diktatúry, ktorý sa neskôr stal čiastočne realitou vo viacerých krajinách sveta.


20. - Obľúbené anglické slovo.

6. srpna 2015 v 14:50 | Zuzka |  30 days.
Vzhľadom na fakt, že som si dala skromný socialistický záväzok doraziť túto challenge do roka od jej začatia, väčšina článkov teraz bude práve z nej. Ostáva mi niečo menej ako mesiac a mám ešte desať článkov, tak poďme hneď na to. :)

Dnešná téma je mi veľmi sympatická. Angličtinu zbožňujem či už ako jazyk, alebo predmet v škole. Páči sa mi, príde mi ľahšia ako môj rodný jazyk a tiež v niečom krajšia. Napríklad v niektorých slovách. Mala by som si vybrať len jedno, ale to sa mi pravda nepodarilo, a tak si dovolím vám odprezentovať tri moje najobľúbenejšie anglické slová.

Bullshit.
Oceňujem ho hlavne preto, že sa dá použiť načokoľvek. V slovenčine nehovorím stále dookola - hovadina, hlúposť, ale toto slovíčko tak používať môžem. Takže ho zapájam aj do svojej bežnej reči, a vôbec nevadí, že mi nerozumejú.


Fuck.
Uznajte, že toto slovo má čosi do seba. Nejaké to čaro, ktoré vás núti ho používať. Ak nadávam, tak ho väčšinou používam, aby neboli babky, dedkovia a iní slušní občania nášho slušného štátu zhrození okoloidúcou tínedžerkou hrešiacov slovom 'kurva' stále dookola. Taktiež sa mi páči, že ho môžete použiť na opísanie istého charakteru človeka - That fucking man killed my cat. Poprípade, keď ma niekto strašne serie, je tu milé - fuck off. Alebo aj na opísanie niečoho ďalšieho, čo však v mojej bežnej reči veľmi nepoužívam, zatiaľ. (smiech).

Fuck

Whatever.
Tak trochu by sa toto slovo dalo pasovať do pozície mojej jednotky. Do slovenčiny by sa ani nedalo preložiť tak, aby znelo dobre. My nepoužívame 'čokoľvek' alebo 'hocičo' vo význame, že je vám to jedno a podobne. Preto sa mi to tak páči, jednoducho vhodný ekvivalent k tomuto slovu nie je, preto ho mám tak rada.

add a caption.

Inak sa musím priznať, že ako som už hore písala, k tomuto jazyku mám veľmi vrelý vzťah. V minulom článku som tiež písala, že by som v Británií chcela žiť. Takže na sebe makám, aby som sa zlepšila. Niektoré dni, keď pozerám filmy, seriály a youtube, tak som dokonca viac v kontakte s angličtinou než so slovenčinou. Priečinky v počítači mám po anglicky, čítam anglické weby a knihy, počúvam hudbu po anglicky a vôbec vždy keď môžem, rada som s tým jazykom v kontakte. Dokonca sa mi stáva (čo je pre mojich spolužiakov nepochopiteľné a vtipné), že neviem niektoré slovo po slovensky, zato ho viem v angličtine. Často sa prichytím, ako myslím, či si sama pre seba niečo v hlave po anglicky hovorím. Do denníčka si občas píšem po anglicky, niektoré moje básne sú po anglicky. Skrátka, aby sme sa rozumeli, fakt som taký anglofil aj v tomto smere. Ako ste na to vy? Obľúbené slovo máte/nemáte? :)

19.- Miesto, kde chcem žiť.

2. srpna 2015 v 19:42 | Zuzka |  30 days.
Konečne som sa dopracovala k jednej z tých jednoduchších tém. I keď pravda je, že mám asi tak desať vysnívaných destinácií, za svojho favorita už pár rokov považujem Škótko, konkrétne tamojšie hlavné mesto Edinburgh. :)

http://www.cairnedinburgh.com/gallerybg2/images/edinburgh_website.jpg

Také hlavné dôvody na to sú asi tie, že by som chcela žiť niekde na Britských ostrovoch, a to ako kvôli ľuďom, kráse prostredia, tak aj počasiu. Škótsko si ma však získalo asi úplne najviac tým takým humorom, kultúrou, históriou. Škóti mi príde ešte o dosť srdečnejší a milší ako Angličania. Taktiež si myslím, že krajina tam je nádherná, či už na vidieku alebo v okolí väčších miest. No a samozrejme, budem k vám úplne úprimná - veľa ryšavých ľudkov sa tam pohybuje (smiech).

https://s-media-cache-ak0.pinimg.com/236x/9f/88/f6/9f88f6cf06df88ff7482cd9d83df14fb.jpg

Mám v živote taký skromný plán, že ak sa mi nepodarí spraviť nejakú výraznejšiu kariéru, tak si nájdem prácu v kníhkupectve alebo knižnici a budem aj tak šťastná. Myslím, že Edinburgh je aj napriek svojej veľkosti jedným z tých pokojných veľkomiest, kde si každý nájde svoje miesto. Aj napriek tomu, že som tam ešte nikdy nebola, som doňho zamilovaná. Akurát ešte budem musieť zapracovať (už som aj začala) na fakte, že Škóti majú taký zaujímavý akcent, a teda sa mi často stáva, že celkom presne (alebo vôbec) neviem, čo to vlastne hovoria. Ale to sa všetko dá vyriešiť, a ak aj nie, tak sa budem celý život len hlúpo usmievať a prikyvovať = problem solved (opäť, teda ešte stále smiech).

Aké je vaše vysnené miesto pre život? Alebo už žijete tam, kde by ste chceli?