Kým som, myslím. Kým dýcham, cítim.

4. října 2015 v 16:00 | Zuzka |  Diary.
Pravda je, že úvody sú pre mňa nočnou morou. Nemám šajn čím začať. Takže ahojte. Snažím sa zo seba niečo dostať asi týždeň, ale ako ste si mohli všimnúť neúspešne. Mám takú potrebu písať. I keď neviem o čom. Možno o tom, ako si nažívam a ako prežívam. Byť sama doma v nedeľné poobedie je rarita, takže to využijem.

(Táto kapela pre mňa patrí k jeseni. A pri tejto piesni vždy plačem.)

Poslednú dobu sa cítim veľmi zvláštne. Nie smutne, ale ani veselo. Skrátka sa cítim tak ako vždy. Najviac času venujem škole. Vlastne asi všetok čas jej venujem. Aj keď si vravím, že sa budem učiť menej, stále mi to nejak dlho trvá. Som jeden z tých študentov, ktorý si dáva po piatich minútach pauzičku, takže sa vlastne nemožno čudovať. Zároveň som sa dala na autoškolu. Mám za sebou jednu hodinu teórie a kurz prvej pomoci. Stále si samú seba neviem predstaviť šoférovať auto na ceste, kde nebudem len ja. Dúfam, že pán inštruktor bude mať pevné nervy, lebo so mnou ich bude potrebovať. Chcem sa naučiť šoférovať, ale zároveň mám dosť veľký strach. No ako vždy to nejak zvládnem, držte mi palce!

Okrem iného sa totálne pozdvihol môj sociálny život. Ešte pred rokom som často bola len doma. Teraz som napríklad vonku, alebo proste niekde skoro každú sobotu večer. Nebývam von neviem ako dlho, ani nechodím na diskotéky a už dupľom sa neožieram. Ale proste niekam idem s kamarátmi a trochu sa pozabávam. Včera sme boli oslavovať kamarátkine narodky. A mali sme detské šampanské. A v oku som mala citrón. A našla som pekného vysokého prváka. Bolo to fakt fajn. Tiež som sa zamýšľala nad potrebou niektorých ľudí byť vo veľkej partií. Vždy som po niečom takom snívala, keď som to videla vo filmoch. Ale ako som staršia, tak si uvedomujem, že počet mojich kamarátiek, spočítateľný na prstoch jednej ruky je úplne dostačujúci. Pretože to sú ľudia, ktorým na mne vážne záleží, ktorým verím a ktorých mám rada. Vo veľkých skupinách sú to samé ohováračky. Ako príklad uvediem našu triedu. Nechápem, ako môže niekto povedať, že sme kolektív. Neviem, či sa to zdá len mne, keďže som taká aká som, alebo aj ostatným. Ja len proste necítim potrebu sa s tými ľuďmi baviť. Nemám dôvod ani chuť, pretože okrem školy a ohovárania by sme aj tak nenašli spoločnú reč. Brat má asi pravdu, že som divný a totálne nespoločenský človek...




Minule ma chytil taký strašne veľký záchvat nostalgie. Šla som na kopec, na ktorom som strávila strašne veľa času s mojím psíkom, keď som bola menšia. Srdce mi puká, keď vidím, že ho chcú zastavať domami. A potom som šla k cintorínu, kam som sa chodila prechádzať s mojou starou mamou. Liezla som po pomníkoch k druhej svetovej a tak (mladý delikvent). A ešte stále tam je ten úžasne veľký gaštan. Našla som prvé štyri a pôjdem si po ďalšie. Rada ich len tak držím v ruke. Spomínam si raz, keď sme boli menší, išli sme partička z ulice na gaštany. Môj brat našiel také polienko a hádzal do stromu, aby tie gaštany popadali. No a trafil tým jednu babu, ktorej rozbil hlavu, že ju museli zašívať. Viem, že to nie je nič úsmevné, ale pri takýchto spomienkach sa vždy usmievam. Život bol jedno veľké bezstarostné dobrodružstvo. Nechcem vyrásť. Chcem byť tým malým stále sa smejúcim, ryšovým a pehavým špuntom.


Ale veci sú také aké sú. Nedá sa nič robiť. Život stále beží a ja sním. A aspoň občas na malý moment sa zastavím cítim taký ten pocit neopísateľného a bezdôvodného šťastia. A pre také momenty žijem.



Poz.: Tie fotky sú moje a z mobilu. Takže som šokovaná, že vyšli tak pekne :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Amazonka Amazonka | Web | 4. října 2015 v 16:49 | Reagovat

Palce držím, já sama se autoškoly hodně bojím a zatím zastávám názor, že asi řídit nikdy nebudu, protože mám prostě strach.

Ach, hořkosladká nostalgie. Rozumím ti.

2 Emily Emily | Web | 5. října 2015 v 2:53 | Reagovat

Ja som sa úplne našla v článku, mám dojem, že si písala o mne, alebo čo.:D Za prvé: nie si divná ani nespoločenská!:D To, že nechodíš na diskotéky, a ani sa neožieraš je obrovské plus! (aj keď to tak v tejto dobe nevyzerá, a za to, že to nerobíš, rozhodne nie si čudná) Ani ja to nerobím, a to mám 22. Na diskotéke som bola asi 3x a nič moc. O nič neprichádzaš. (radšej skús koncert alebo festival, ak si ako ja, alebo ja som ako ty, tak to by ťa mohlo baviť, lebo mňa to baví.:D) Najlepšie je aj tak chodiť len tak von, s kamarátmi, si posedieť. To je omnoho lepšie. A za to detské šampanské máte u mňa bod.:D Totiž... mala som dojem, že 16roční ľudia (ako som si prečítala, že máš toľko rokov) a vlastne celá dnešná mládež sa len ožiera a tak... lebo som to videla na tých diskotékach, alebo festivaloch, že aj 13ročné deti (lebo SÚ to deti, aj keď oni si myslia, že sú dospeláci), ležia niekde ožarí, špinaví a neviemakí... tak vo mne svitla nádej, že ešte existujú aj normálne stvorenia, a mladí ľudia, ktorí sa dokážu zabávať aj inak, a radosti života hľadajú v iných veciach...
Ešte som chcela k tým kamarátom... aj ja ich mám len zopár, tiež ich viem zrátať na prstoch jednej ruky, ale viem, že s nimi môžem vždy rátať. Ostatní sú len takí známi... tiež som vždy chcela nájsť svoju partiu ľudí, ale je to dosť ťažká a zložitá cesta, lebo nájsť toľko ľudí, s ktorými si naozaj bdudeš rozumieť a budete pri sebe stáť (ako v seriáli Priatelia) je náročné. Pri dnešných charakteroch ľudí... keď každý podráža každého... asi je to aj nemožné.
A držím ti palce s tým vodičákom.:)

3 Emily Emily | Web | 5. října 2015 v 2:57 | Reagovat

A ešte k tej škole...:D ja som tiež svojich spolužiakov nemala rada, neboli sme dobrý kolektív, samé ohováračky, skupinkovanie a pod... Nebavilo ma to. Tiež som s tými ľuďmi nevedela nájsť spoločnú reč. Proste ma nezaujímali. Dokonca som nešla ani na stužkovú. A po mature to je tak, že sa nebavím skoro s nikým. Niektorých mám v priateľoch na fb, občas si niečo lajkneme, niečo napíšeme, ale tam to končí...

4 Winny Winny | Web | 5. října 2015 v 12:58 | Reagovat

úvody sú nočnou morou aj pre mňa, ale za tých pár rokov som si na tie blogové zväčša už nejak zvykla a idú tak samé, až na pár výnimiek. Strach je prirodzená vec, po pár jazdách to bude dobre, verím tomu :D.
Ja som mala vždy potrebu ani nieže veľkej partie to nie, ale partie takých proste ca 4-5 ľudí, kde by sme proste všetci spolu vychádzali strašne dobre. Došla som k tomu, že z babami sa mi toto nikdy nepodarí, lebo to sa proste nedá. A hlavne som došla ktomu, že to musí byť partia kde každý člen každého člena musí brat uplne rovnako a mať sa radi úplne rovnako. Bez toho to nejde a vždy to skonči rozrpávaním o druhom bez neho. Stále niekto s niekým rieši niekoho (áno vyjadrujem sa bravúrne :D). Chcela som zažiť aj to, že chodím a "žijem", teda mala som také momenty a mám aj odžité také veci, popravde aj bez alkoholu aj s alkoholom (za čo na seba niesom práve hrdá ale nebudeme si klamať, obhajujem sa tým, že z alkoholom to bolo až po 20tke :D) a neviem, je to taká z núdze cnosť, lebo vždy keď príde to obdobie ked sa zvyknem vyskytovať vo väčších kruhoch, zisťujem že to NIE je to čo potrebujem a že to robím len preto, lebo nemám na výber a už nechcem byť tým dievčaťom čo sedí doma nonstop a trápi sa.
Ach bože tieto pocity nostalgie strašne nemám rada, to je asi najsmutnejšia vec, ktorá sa mne môže stať, keď sa vraciam do detstva. Príliš veľmi rýchlo sa potom dostanem k tomu ako rýchlo ide čas a dostanem záchvat úzkosti.
Každý človek by sa ale mal zastaviť a nasávať moment, nech už je akýkoľvek, lebo vždy niečo okolo nás stojí za to, aby sme sa proste len nadýchli.

5 bludickka bludickka | E-mail | Web | 5. října 2015 v 21:06 | Reagovat

Taky jsem vždycky toužila po velké partě a nikdy se mi to nesplnilo. Tak si asi nedovedu představit, jestli by mi to opravdu vyhovovalo, nebo ne.

6 Narween Black Narween Black | E-mail | Web | 6. října 2015 v 19:35 | Reagovat

Och, držím palčeky s tou autoškolou ^^ Ja som si vodičák naveľa spravila no do auta som nesadla už od apríla... takže sa domnievam, že som zabudla aj to málo, čo som vedela :D
Ja som naopak veľkú partiu nikdy nechcela (#asociál od narodenia), skôr som snívala o takej tej najlepšej kamarátke, spriaznenej duši a pod. Nuž, splnilo sa... škoda, že to prekazí príliš rozdielna budúcnosť :/ Alebo mať potom s niekým takô priateľstvo ako v himym alebo v priateľoch :D ale to mi proste príde extrémne nereálne...
Ach, chýbali mi tvoje články... prepáč za dlhú blogopauzu :(

7 Mirka. Mirka. | Web | 9. října 2015 v 20:57 | Reagovat

Fotky sú naozaj krásne ;)
V potrebe písania nie si sama. Ja mám potrebu napísať niečo svetové a vysvetľovať niekomu biológiu, aj keď neviem komu. Tak mám svoju imaginárnu skupinu študentov, ktorým robím prednášky :D :D (myslím tým učenie..)
Malá skupina kamarátok/kamarátov je fajn. Avšak vždy je dobré spoznať niekoho ďalšieho, kto do tej skupnky pripadne. Hlavne, keď sa niektoré kamarátky z tej skupinky začínajú "odčleňovať" a je mi to tak ľúto :/
Chcem povedať..že ti veľmi rozumiem a aj ja v našej triede občas začujem nejaké ohováračka..ale kolektív sme celkom dobrý..určite lepší ako na základke.
Chudák kopec, ktorý idú zastavať. Ale to už som ti písala. Snáď to nakoniec dopadne dobre pre každú stranu :)

PS: Vďakoš za komentár :3 a pochvalu. Bohužiaľ, chatky som zabudla odfotiť  zvonka, aj zvnútra -_- Až tak som bola zaujatá fotením mesta, mora a hôr :D

8 Flavia Flavia | Web | 10. října 2015 v 13:36 | Reagovat

tie fotky su veeelmi pekne!! :)) zboznujem to prelinanie jednotlivych farieb oblohy a do toho to slnko..

wau, autoskola, ja by som rada vratila cas a vobec si neurobila vodicak, lebo ho nevyuzivam.. ale zas je fajn vediet ako soferovat, mozno raz ked nadide zombie apokalypsa sa to aspon zide.. :D:D inak vela zdaru!

ja som by som rada mala taku skupinku kamaratiek ako mas ty, ale ani taku som nikdy nemala :D a aj najlepsiu kamaratku som mala taku... nie najlepsiu :) ale mala som sesternicu a s nou sme boli najlepsie kamaratky a to bolo pekne, kym sa neodstahovala.. teraz je moj najlepsi kamarat moj priatel a raz si kupime psika a budeme skupina kamaratov :D:D

s tou nostalgiou.. je to na kazdom kroku, a fakt je, ze to moze byt aj tou jesenou.. aj ked ja som v tom, ze je este zaciatok septembra.. asi preto, ze nie som dlho v skole :D .. a ono je uz pomaly stred oktobra.. a to je strasne scary, ze to ide tak rychlo.. stale..
-vtipne- je, ze malokto je spokojny s tym, kolko ma momentalne rokov.. vacsina chce byt mladsich, zopar ludi starsich.. ja neviem, ja asi chcem byt starsia a byt samostatna a nezavisla, mat vlastny zivot bez rodicov a tak.. ale samozrejme kusok mna chce byt stale dieta, najlepsie mat 3 roky a spat polku dna :D:D

9 Mina W. Mina W. | Web | 11. října 2015 v 17:18 | Reagovat

Všetko najlepšie! :D
Nech ti pero ľahko píše po papieri a máš pevné nervy na zvládnutie ročníka a napokon aj maturity.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama