Leden 2016

Movie Night #3

25. ledna 2016 v 19:26 | Zuzka |  Movies.
Tretia časť by mohla kľudne niesť aj podtitul James McAvoy. Tento strašne extrémne sympatický, zlatý a sexy Škót si ma nesmierne získal. Ak vám je povedomá iba jeho tvár, tak vedzte, že ste ho možno videli v Narnií ale X-Menoch. A ak ste ho nevideli hrať vôbec nikde, tak je najvyšší čas to napraviť, pretože halooo, je úžasný ;)


http://24.media.tumblr.com/fe95244305f9a2bfb031ddb94bca7d8a/tumblr_mlcx2edjVb1r5ynioo1_500.gif

The Disappearance of Eleanor Rigby
ČSFD: 71%
Moje hodnotenie: 7/10
Tento film, sú vlastne tri filmy. Asi to nedáva zmysel, ale vysvetlím. Príbeh je o manželskom páre, ktorému umrie milovaný malý synček. Obaja sa s tým vyrovnávajú po svojom. Eleanor sa však rozhodne ukončiť svoj život, a práve tam sa to celé začína. Zmizne, a jej manžel netuší kde je. Ona sa však vracia do školy, býva u svojich rodičov a snaží sa začať odznova. Conor nakoniec Eleanor nájde a snaží sa veci medzi nimi urovnať. Obaja zažívajú návali spomienok na šťastné chvíle a musia premýšľať nad tým, čo s nimi bude.
Tu sa práve dostávam k tomu, prečo sú filmy tri. Ide totiž o tri pohľady - Her/Him/Them. V prvých dvoch filmoch sleduju subjektívne pohľady na vec osobitne Conora a Eleanor, v tom treťom sú to vlastne pospájané oba filmy, do akéhosi jedného, ale neobsahuje všetky scény. Aby som pravdu povedala, prišlo mi to zaujímavé, i keď trochu nudné. Filmy som si pustila aj kvôli tomu, že som si myslela, že to má niečo s Beatles. Najviac sa mi páčil jeho pohľad, pretože bol taký typický mužský no(smiech), a tiež si myslím, že James zahral svoju rolu veľmi presvedčivo. Vo všeobecnosti by som vám filmy odporučila a je úplne jedno, ktorý si vyberiete, na pochopenie deja vám stačí jeden, ak chcete príbeh hlbšie skúmať pozrite si všetky tri :)
https://33.media.tumblr.com/c2ed70bc5389761b3f3e30d476aee8bb/tumblr_npjeqzFchC1urkj5uo1_500.gif

Nedeľná šálka somarín.

17. ledna 2016 v 20:02 | Zuzka |  Diary.
Pozeráte sa na (oficiálne) úspešného absolventa autoškoly. Môžete mi podať ruku, ďakujem. Strašne mi odľahlo po tom, čo som to spravila. Čakala som, že budem nervóznejšia a pôjde mi to horšie. Ale nejazdila som ani 15 minút a evidentne to policajtovi stačilo. Možno si povedal, že keď vyhodil babu predo mnou, tak aspoň mne urobí radosť. A je to tam!


Veľmi som s rozhodovaním o svojej budúcnosti nepokročila. Stoja predomnou dve rozhodnutia. Či sa mám ostrihať a aké voliteľné predmety si mám na budúci rok navoliť. Dneska som nakreslila asi desať grafov funkcií a musím sa priznať, že je to činnosť, ktorú by som robila celý deň. Vážne, neskutočne ma to baví a asi prvýkrát v živote sa kvôli tomu tešievam na hodinu matiky a nevadí mi domáca úloha. Evidentne je so mnou niečo zle. Včera som si spievala One Directon, pretože tú pesničku hrali dvakrát v rádiu. *Baby I'm perfect for you... Ponaučenie - nepočúvajte rádio.

V škole nám poradili, aby sme si predmety navolili podľa toho na akú výšku chceme ísť. A teda čo chceme robiť. No nie sú tí učitelia tak prenikavo chytrí. Ja by som na to sama v živote neprišla. Lenže problém nastáva, keď ... neviem kam chcem ísť a čo chcem so svojím životom robiť. Ja som len dnes strávila dvadsať minút nad krupicovou kašou, kým som sa rozhodla či si ju dám s grankom alebo škoricovým cukrom. Som v znamení váhy, čo je jedným z vysvetlení prečo sa vôbec nedokážem rozhodnúť. Chcem robiť niečo s humanitnými vedami, ale tých odborov je namáriu a šanca zamestnať sa je "extrémne vysoká".

http://prettyfrugal.com/wp-content/uploads/2014/06/cant-decide-6-1.gif

Cítim akoby som sa vzďalovala od ľudí, ktorých mám rada. Proste s niektorými sa nebavím už toľko, koľko by som chcela a keď aj hej, tak to asi nie je ončo. Mám z toho celkom zlý pocit. Ja viem, že nebudeme spolu vždy a že sa meníme a máme iné záujmy a tak. Ale aj keď sme v tej istej budove, je zvláštne ako sme sa odcudzili a zmenili.

Neviete mi niekto poradiť, čo mám robiť so svojím sebavedomím. Lebo verte-neverte asi ma drbne. Ja sa viem v pohode porozprávať s niektorými ľuďmi, väčšinou staršími alebo takými, ktorí sú mi v podstate ukradnutí. Ale keď sa mám baviť s niekým, na koho názore mi trebárs záleží a nepoznáme sa až tak dobre, tak mám problém. Hanbím sa ozvať, pretože si myslím, že trepnem blbosť, že môj názor nikoho nezaujíma alebo že sa nejak inak strápnim. A ja sa strápniť dokážem, ale tak, že to až bolí pri srdiečku. Skrátka by som sa mala viac presadzovať. Lenže netuším ako, a viem, že je to trochu v rozpore s mojou povahou, lebo i keď nie som úplný introvert, nedokážem byť extrovertom. A aj toto by som asi mala zhodnotiť pri výbere povolania. Myslíte, že existuje povolanie, pri ktorom len čítate knihy, pijete víno, pozeráte seriály a filmy a poúvate hudbu? Ak áno, dajte vedieť, lebo to by som robila 24/7 a zadarmo.

Fakt sa pokúsim venovať blogu častejšie. A písať viac zaujímavo. A neznieť v kuse ako uplakaná tínedžerka, teda neznieť ako ja.

Vysporiadanie sa so sebou.

9. ledna 2016 v 19:02 | Zuzka |  Diary.
Tá snaha o zlepšenie svojej nálady, ktorú v poslednej čase mám je enormná. Ale už ma pomaly veci prestávajú baviť. Školu som mala len jeden deň a už mám dosť. Všetky tie tváre, nič čo by mi chýbalo. Teraz ma čaká kopa písomiek a skúšky z autoškoly, ktoré na prvýkrát určite nedám, ale nevadí, lebo vo mne je svetlo.

Cez prázdniny som sa len tak pre srandu králikov dala na pokec. Pred pár rokmi ma to úžasne bralo. Teraz som si tam písala s kopou ľudí (väčšinou úchyli) a nakoniec som si jedného pridala aj na facebook. Donútilo ma to premýšľať nad tým, či je vážne tak dôležité byť vo vzťahu a aký je môj vysnený chlap. Tento by to mohol byť, ale nájsť lásku cez intrernet stále nepovažujem za možné a v mojom veku by to bolo skôr úbohé. Lenže ja asi vyzerám až príliš ako ten typ, ktorý o to vlastne ani nemá záujem. Poznám zúfalo málo ľudí, teda na pomery všetkých okolo mňa. Ale nevadí mi to. Proste som asi raz taká. Skrátka, som si sľúbila, že sa budem viac a viac sústrediť na seba, že sa konečne akceptujem taká aká som. A vysporadúvanie sa so sebou samou mi zaberá pomerne veľa času.
Začala som napríklad malým krokom, včera som strávila večer v kaviarni pri knihe a káve. Divné, lebo väčšina ľudí v mojom veku tam bola s partiami alebo boli niekde na párty a tak. Mňa nikdy nič také nelákalo.


S A. sme boli v na výlete v Bratislave. Ona je jedna z mála ľudí, s ktorými keď je ticho, tak to proste nie je trápne. Mám pocit, že okolo mňa to väčšinou ľudí znepokojuje a je im to nepríjemné a potom vymýšľame (obe strany) rôzne témy na rozhovor. Ale s ňou v pohode cestujete, čučíte von oknom, čítate si a nie je tam žiadne napätie. To osobne považujem za obrovskú výhru. Nechápem prečo sú ľudia tak posadnutí rozprávaním aj keď nie je čo povedať. Ticho občas ľudí spája viac než slová. Ak by vás zaujímalo načo sme v tej BA vlastne boli, tak na sushi. Áno, v Eurovei majú dobré a relatívne lacné sushi, takže sme sa vlastne boli najesť. Asi sa zo mňa stáva sushilover, či čosi také ;)


Úvodné slová do nového roka.

1. ledna 2016 v 19:32 | Zuzka |  Time for thinking.
Nedodržala som ani jedno z nich. Ani jedno. Jednak to znamená, že som človek, ktorý nedrží slovo, rýchlo sa vzdáva a podobne. Ale tiež to znamená, že sa nenechám obmedzovať nejakými hlúymi pravidlami, i keď som ich vytvorila ja sama. Preto som tento rok sformovala iba jedno, jedno, ktoré si zapamätám v každej životnej situácií, a ktoré je myslím veľmi veľmi komplexné.

"Buď lepšia, najlepšia aká dokážeš byť."

Myslím, že to je niečo, o čo by sme sa vo svojich životoch mali pokúsiť všetci. Byť lepšími deťmi, rodičmi, súrodencami, priateľmi, študentmi, zamestnancami...ľuďmi. Vo všetkých smeroch svojho života by sme sa mali zlepšiť. Len sa pozrite okolo nás, do sveta plného sračiek, zla a nenávisti. Keby si každý z nás predsavzal, že bude lepší, tak aj svet by bol lepším miestom. Miestom, do ktorého by sme chceli priviesť naše deti, miestom z ktorého odchod by sme nepovažovali za vykúpenie a miestom, v ktorom pobyt nie je len nevyhnutné zlo.

V uplynulom roku som, myslím, našla svoju cestu. Naučila som sa, a stále sa aj učím, milovať život. Tak ako ľudia, ani on nie je dokonalý. Neviem aký má zmysel, a či vôbec nejaký má, ale ak človek robí niečo s láskou, hneď je to krajšie. Naučila som sa nestrácať nádej v lepšie zajtrajšky. Nádej je to prvé aj posledné, čo človek má. To čo je medzitým je na nás. Každý píše svoj príbeh. Verím v osud, ale neverím, že je nezvratný. Možno som príliš veľký snílek vo svete, kde je jednoduchšie byť pesimistom, pretože sklamanie vás potom toľko netrápi. Verím v svoje ideály a hodnoty.

Možno všetko, čo som napísala vyznie ako hlúpe klišé z úst neskúsenej a svetaneznalej sedemnástky, ale je to súčasť mňa. Niečo čomu momentálne verím, za čo chcem bojovať, a čo mi nemôžu zobrať. Nikto vám nemôže zobrať to kým ste, čomu veríte.

Prajem vám, milým čitateľom ale aj celému svetu, aby bol tento rok fabulóznejší ako ten minulý, aby ste boli šťastní, zdraví a plní lásky. :)

https://metrouk2.files.wordpress.com/2015/12/david-tennant-new-year.gif

P.S: Happy B-day nezaujimava.blog.cz. Oslavujem tak poskromne tretie narodeniny a v živote by ma nenapadlo, že dospejem do takéhoto bodu. Momentálne zvažujem ďalšie pokračovanie, ale ďakujem vám za toľkú podporu, ste úžasní ♥